Top

Mandati: Vitória 04 Setembru rezultadu husi unidade nasionál

Membru PN husi Bankada FRETILIN no membru Komisaun B, David Dias Ximenes "Mandati". Imajen/ António Gonçalves.

DILI, 04 Setembru 2026 (TATOLI) – Loron 04 Setembru nu’udar data istórika ba povu Timor-Leste, tanba iha momentu ne’e, Sekretáriu-Jerál Nasaun Unida (ONU), Kofi Annan, anunsia rezultadu Konsulta Populár, ne’ebé hala’o iha 30 Agostu 1999.

Deputadu husi Bankada Frente Revolusionária Timor-Leste Independente (FRETILIN), David Dias Ximenes “Mandati”’, hatete katak konkista ne’e sai realidade, tanba unidade nasionál timoroan sira iha luta ba indepedénsia, ne’ebé liuhusi prosesu naruk.

Líder Konsellu Nasionál Rezisténsia Timorense (CNRT, sigla portugés) ne’e haktuir katak, molok tama ba Konsulta Populár, nia knaar mak koordena no organiza organizasaun rezisténsia sira, husi nivel nasionál to’o rejionál, hodi mobiliza povu tomak atu partisipa ho másima iha Konsulta Populár iha 30 Agostu 1999.

Nia dehan katak, iha momentu ne’ebá, militár Indonézia sira halo intimidasaun no konfrontasaun oioin hasoru povu Timor-Leste, hodi halo smanipulauna katak iha Timor-Leste sei kontinua iha funu sivíl. Ho razaun ne’e, sira hakarak aprezenta ba ONU katak prezensa militár Indonézia sei presiza atu mantein pás, lei no orden.

Maski nune’e, Mandati dehan katak nia simu orientasaun husi Komandante Ein-Xefe FALINTIL, Xanana Gusmão, iha Salemba, atu rekua de’it no labele halo reasaun ruma hasoru militár indonéziu.

“Depois militár Indonézia ataka tiha Igreja Likisá, ha’u mak telefone duni Xanana iha Cipinang, katak ema iha ne’e oho ona ami, arbiru ona. Entaun Xanana dehan, ‘imi bele defende imi-nia an’”, nia haktuir ba Tatoli iha Parlamentu Nasionál, ohin.

Nia relata katak, iha momentu ne’ebá, ONU fó responsabilidade ba Indonézia atu garante seguransa hodi asegura prosesu referendu ne’e la’o ho di’ak, maibé Indonézia la hala’o papél ne’e no, liuliu manipula situasaun.

Mandati realsa katak, molok 30 Agostu, mensajen prinsipál ne’ebé CNRT hakarak hato’o ba povu mak kona-ba moris livre liberdade, no direiru atu ukun rasik-an. Tanba, tuir nia, liuhusi ukun rasik-an mak povu sei hetan seguransa, justisa no moris di’ak.

“Organizasaun [rezisténsia] sira to’o baze hodi esplika importánsia Konsulta Populár, to’o ba sidadaun sira iha aldeia no uma-kain idaidak ne’ebé.  Iha baze, ami garante atu manán eleisaun”, nia realsa.

Mandati haktuir katak, iha Marsu 1999, CNRT anunsia polítika kona-ba rai no uma, ne’ebé sai hanesan asuntu importante tebes, tanba durante Indonézia okua Timor-Leste, la respeita direitu ema nian no kontrola sasán hotu.

“Entaun, dahuluk ita dehan liberdade, respeita ema idaidak ninia sasán. Ida-ne’e [sai hanesan mensajen ida ne’ebé] ita ko’alia ba ita-nia ema sira”, nia salienta.

Deputadu ne’e salienta katak, iha semana krusiál molok 04 Setembru, sira hatene ona saida mak militár Indonézia sei halo bainhira lakon eleisaun, inklui obriga timoroan sira atu bá Timór Osidentál, liuliu Kupang. Depois, sira bele halo fali eleisaun no dehan katak sira mak maioria, hodi akuza ONU katak mai Timor-Leste atu manipula rezultadu.

“Ami halo duni sirkulár ida, maibé la to’o ba ema hotu, katak depois eleisaun hotu, sa’e bá foho, tanba komunikasaun ladún, balun sira lori duni”, nia realsa.

Ho anúnsiu rezultadu Konsulta Populár iha 04 Setembru, hatudu katak maioria povu Timor-Leste rejeita proposta pró-autonomia, ho 78.50% (votu 344.580). Situasaun ne’e sai manas liután, tanba militár Indonézia la aseita ho rezultadu referidu.

Mandati hatete katak, nia labele haluha prosesu luta naruk ne’ebé lori povu konkista vitória, liuhusi unidade nasionál timoroan husi frente tolu.

“Saida mak halo ita hetan vitória ne’e mak ita-nia unidade nasionál no rona malu. Ida-ne’e pontu importante husi organizasaun masa, liuliu joven sempre halai hamutuk hodi vota ba indepedénsia, maski iha mahon luta frente klandestina nian”, nia afirma.

Nia realsa katak, hafoin ne’e, liuhusi tranzisaun internasionál UNTAET, governasaun komesa filafali ba timoroan sira, no demokrasia hahú dezenvolve, inklui ho estabelesimentu partidu polítiku sira.

Hodi lembra katak tinan 27 Konsulta Populár, Mandati haree katak, husi aspetu demokrasia, objetivu ukun rasi-an mak garanre seguransa, justisa no moris di’ak. Tuir nia, atu realiza moris di’ak, tenke fó atensaun ba edukasaun, saúde, no agrikultura.

“Agora, haree seguransa, ita halo rekonsiliasaun ne’e prematura demais. Ema sira ne’ebé uluk lakohi ukun an, loloos tenke hanorin sira hadomi ita-nia rai no povu. Tenke iha formasaun, la’ós mai tama kedas Governu, no iha seguransa sira mak deside fali”, nia kestiona.

Tuir nia, presiza mentalidade, tanba injustisa boot ne’ebé ema sira hasoru uluk, balun sei kontinua hasoru iha tempu ukun rasik-an.

“Ita ohin loron ko’alia kona-ba demokrásia, más seidauk loos, tanba la respeita sé mak sé. Igualdade, maibé la’ós igualitarizmu”, nia argumenta.

Bibán ne’e, nia apela ba foinsa’e sira atu kontinua espíritu 1999 nian, sai patriota no nasionalista di’ak, konsolida an no serbisu hamutuk hodi mentein unidade nasionál, maibé sempre respeita malu.

Deputadu Mandati dehan katak, vitória 04 Setembru sai hanesan reflesaun no esperansa ba future. Nune’e, nia husu ba líder nasionál sira atu hamutuk, mantein unidade no ko’alia ba malu liuhusi diálogu no entendimentu hodi dezenvolve país.

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora

Publisidade

Leave a Reply

Latest Post

error: Content is protected !!