Top

Sesaun lejizlativa foun simboliza renovasaun kompromisu hadi’a povu nia moris

Abertura sesaun lejizlativa dahaat iha lejizlatura daneen PN. Foto/Egas Cristóvão

DILI, 15 Setrmbru 2026 (TATOLI) – Iha abertura sesaun lejizlativa dahaat iha lejizlatura daneen, bankada parlamentár sira destaka kona-ba simboliza renovasaun kompromisu hodi hadi’a povu nia moris.

Xefe Bankada Kongresu Nasionál Rekonstrusaun Timorense (CNRT, sigla portugés), Patrocínio dos Reis Fernandes, hato’o apresiasaun kle’an ba dezempeñu Parlamentu Nasionál nian nu’udar lejizladór. Durante tinan-ida nia laran, órgaun soberanu ida-ne’e hatudu ona responsabilidade aas hodi kumpre ho susesu ba mandatu ne’ebé hakerek iha Konstituisaun.

Prezidente Repúblika, José Ramos Horta no Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, halo abertura ofisiál ba sesaun solene abertura ba IV sesaun lejizlasaun ba da-VI, iha Parlamentu Nasionál, tersa (15/09/2026). Imajen TATOLI/Egas Cristovao

“Husi lejizlatura ida ba lejizatura seluk, Parlamentu hatudu nafatin produtividade no dezempeñu ne’ebé aas, hodi kumpre ninia funsaun prinsipál ba lejislasaun, fiskalizasaun no polítika”, nia dehan.

Deputadu ne’e salienta katak kbiit ida-ne’e sai nu’udar evidénsia katak, Parlamentu sira kumpre duni mandatu no konfiansa husi povu. Liuhusi knaar fiskalizasaun nian ne’ebé rigorozua iha tinan ne’e no konsege identifika no fó rekomendasaun sira kona-ba defisiénsia atendimentu públiku no dezafiu sira iha ezekusaun obra iha terrenu.

“Hatán ba ida-ne’e, Governu Dasiak foti kedas asaun ho lalais hodi korrije, hadi’a prestasaun, no hasae kualidade serbisu ne’ebé diak ba ita-nia povu. Tanba-ne’e, ita haree funsionamentu serbisu públiku nian hahú la’o ho diak no efisiente. Progresu dezenvolvimentu nasionál la’ós ona iha Dili de’it, maibé hakat sai dadaun ona bá munisípiu sira, no la’o bá postu administrativu, suku no aldeia sira”, nia hatete.

Patrocínio dehan faktu sira-ne’e prova katak Governu proteje no garante sidadaun hothotu iha direitu fundamentál sira hodi hetan benefísiu husi aspetu hotu ba dezenvolvimentu nian.

Primeiru-Ministru, Xanana Gusmão, partisipa iha abertura sesaun solene ba lejizlativa da- IV iha lejizlatiura da-VI, iha Parlamentu Nasionál, tersa (15/09/2026). Imajen TATOLI/Egas Cristovao

Iha fatin hanesan, Xefe Bankada Partidu Demokrátiku (PD), Manuel Henrique Noronha, rekoñese katak iha sesaun lejizlativa liubá, deputadu sira hala’o ona knaar ho responsabilidade institusionál hodi fó kontinuidade ba knaar lejizlasaun, fiskalizasaun no desizaun polítika.

Tanba ne’e, abertura sesaun solene ida-ne’e simboliza renovasaun kompromisu polítiku, jurídiku no konstitusionál husi partidu sira hotu atu hametin instituisaun Estadu direitu demokrátiku, soberania no hadi’a moris povu Timor-Leste.

“Bankada rekoñese katak Parlamentu nu’udar uma fukun Timor-Leste nian, sai espasu demokrátiku ba reprezentasaun populár. Povu fó fiar ba líder polítiku sira atu utiliza espasu ida-ne’e ho diak, hodi fahe ideia no sensibilidade polítika, halo kompromisu, estabelese norma jurídika no aprova lei, hodi responde ba preokupasaun no nesesidade povu no Estadu”, nia dehan.

PD avalia katak Governu hetan ona progresu iha sesaun lejislativa dahuluk to’o datoluk, inklui iha konstrusaun no hametin instituisaun soberana, pás no seguransa, estabilidade governativa no prezensa Timor-Leste iha komunidade internasionál.

Iha sorin seluk, Xefe Bankada Partidu Libertasaun Populár (PLP), Maria Angelina Sarmento Lopes, preokupa katak iha lejislatura ne’e la hatudu produtividade ne’ebé nu’udar órgaun lejizladór.

Tuir nia, bankada Governu la halo konsertasaun didi’ak iha Governu Dasiak atu define lei prioridade sira ne’ebé Parlamentu presiza debate no aprova. “Ho ida-ne’e lei barak mak pendente, dalabarak ajenda plenária laiha hanesan iha tempu resesu foin lalais komisaun permanente ne’ebé iha la ezerse nia funsaun ho di’ak tanba konvokatóriu ruma durante fulan rua laiha”, nia lamenta.

Deputada ne’e hato’o ba Parlamentu Nasionál atu presiza halo ajenda ne’ebé klara ba polítika lejizlasaun nian, promove konsensu nu’udar estratéjia liuliu bankada boot sira hanesan revizaun ba Konstituisaun hodi reafirma prinsípiu valór demokrátiku ne’ebé komunga no renova hikas kompromisu polítiku ne’ebé asume ba defeza no salvaguarda funsionamentu Estadu nian no dezenvolvimentu demokratizasaun iha Timor-Leste.

Xefe Bankada Kmanek Haburas Unidade Nasionál Timoroan (KHUNTO), António Verdial de Sousa, husu mós atu iha espíritu unidade no responsabilidade.

Iha sorin seluk, Xefe Bankada Frente Revolusionária Timor-Leste Independente (FRETILIN), Aniceto Guterres, husu atu halo reflesaun ba serbisu sira ne’ebe halo ona nu’udar reprezentante povu hodi fiskaliza no halo desizaun polítika ne’ebe loos, onestu, justu no reprezenta duni timoroan tomak nia interese.

Tuir nia, Timor-Leste hasoru hela problema boot iha setor sosiál, polítika, justisa no ekonomia tanba falta kontrolu ida ne’ebe bazeia ba onestidade, justisa no governasaun diak husi orgaun soberania ida-ne’e.

“Hakarak fó hanoin bankada Governu katak, diferensa partidária labele sai nu’udar barreira atu bele rona malu hodi salva povu”, nia salienta.

Partisipa iha serimónia asbertura sesaun solene mak Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, Primeiru-Ministru, Xanana Gusmão, Prezidente Tribunál Rekursu, Afonso Carmona, membru Governu, korpu diplomátiku no konvidadu sira seluk.

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora 

Publisidade

Leave a Reply

Latest Post

error: Content is protected !!