Xefe Estadu defende revizaun saláriu ba profisionál saúde no manorin-na’in sira

DILI, 15 Setembru 2026 (TATOLI) – Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, defende revizaun saláriu ne’ebé adekuadu ba profisionál saúde no manorin-na’in sira iha abertura sesaun solene lejizlativa dahaat iha lejizlatura daneen iha reuniaun plenária Parlamentu Nasionál, ohin.
Ramos-Horta bolu atensaun ba kestaun fundamentál ida nesesidade atu valoriza loloos profisionál sira ne’ebé asegura nasaun ne’e nia futuru, profesór, médiku, enfermeiru, parteira, tékniku no profisionál sira seluk iha setór edukasaun no saúde, inklui traballadór sira ne’ebé fornese serbisu limpeza no apoiu.
Tuir nia, labele ezije kualidade iha edukasaun no kuidadu saúde nian laho garantia kondisaun serbisu ne’ebé di’ak no remunerasaun adekuada ba sira ne’ebé presta servisu esensiál sira-ne’e.
“Ida-ne’e preokupa liuliu katak médiku ida, hafoin tinan neen husi formasaun jerál, bele hetan de’it besik $615 kada fulan. Rendimentu hanesan ne’e parese la reflete ho adekuadu komplesidade, responsabilidade, risku no valór husi serbisu sira ne’ebé ezije ba sira”, nia hatete.
Prezidente salienta katak situasaun ida-ne’e merese reflesaun séria no urjente no ida-ne’e la limita ba profisaun médiku nian, maibé habelar ba kareira oioin iha setór saúde nian no mós ba profisionál sira edukasaun nian, ne’ebé hala’o papél esensiál ida hodi harii nasaun ne’e nia kapitál umanu.
“Ha’u apela atu kestaun ida-ne’e hetan devidamente konsiderasaun durante debate kona-ba Lei Orsamentu Jerál Estadu nian ba tinan 2027, liuhusi aprezentasaun proposta sira husi Governu no grupu parlamentár sira ho objetivu ba revizaun no hadi’a kondisaun remuneratória sira husi karreira espesiál sira-ne’e”, nia dehan.
Ramos-Horta realsa katak revizaun ida-ne’e tenke kobre, entre aspetu sira seluk, eskala saláriu, progresaun, promosaun sira no subsídiu sira ne’ebé asosiadu ho dezempeñu funsaun sira-ne’e nian.
Tuir nia, ida-ne’e envolve rekoñese valór serbisu nian, atrai no mantein profisionál sira ne’ebé kualifikadu, hamenus nesesidade atu buka oportunidade sira iha rai-li’ur no asegura katak Timor-Leste iha profesór no profisionál saúde sira ne’ebé iha kapasidade atu hatán ba populasaun nia nesesidade sira.
Nia salienta katak iha nesesáriu atu asegura katak médiku no profisionál saúde sira hotu iha asesu ba programa formasaun kontínua ida ne’ebé jenuínu, regulár no permanente, ne’ebé permite ba sira atu atualiza sira-nia koñesimentu no akompaña evolusaun medisina no tratamentu médiku sira.
Maski formasaun kontínua prevee, jeralmente, iha Estatutu Funsaun Públika, ida-ne’e asume importánsia partikularmente desizivu iha karreira saúde nian. Tanba, tuir nia, medisina evolui beibeik mosu tratamentu foun, teknolojia foun, moras foun no ameasa foun ba saúde públika.
Tanba ne’e nia dehan labele konsidera formasaun ba profisionál saúde ida kompletu iha momentu ne’ebé sira-nia formasaun akadémika inisiál remata. “Ita presiza kria sistema edukasaun kontínua ida ne’ebé asegura asesu ba livru, revista espesializada, kursu no formasaun espesífika, liuhusi meiu pesoál no eletróniku sira”, nia salienta.
Hodi sujere katak presiza promove partisipasaun husi profesionál médiku, tékniku no profisionál sira seluk iha rede estudu, peskiza no interkámbiu sientífiku iha kooperasaun ho instituisaun nasionál no internasionál no tuir prátika sira ne’ebé di’ak liu.
Nia afirma katak investe iha formasaun ba profisionál sira kuidadu saúde nian maka investimentu diretu ida iha kualidade kuidadu nian ne’ebé fornese ba populasaun.
Aleinde ne’e, dalan ida atu garante katak rekursu umanu ne’ebé forma ho esforsu no investimentu barak tebes bele kontinua serbí país ne’e ho kompeténsia, konfiansa, no sentidu responsabilidade.
Jornalista: Nelson de Sousa
Editora: Maria Auxiliadora

