OÉ-CUSSE 27 novembru 2023 (TATOLI) – Autoridade Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-Cusse Ambeno (RAEOA), liuhosi Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Agrikultura, José Eta, fó sai, rezultadu produsaun alimentár batar no hare durante tinan tolu hahú 2020 to’o 2023 hatudu mudansa sa’e.
José Eta, informa, bazeia dadus hosi Ministériu Finansa (MF), iha livru 3C 2022 maioria 71.10% hosi totál populasaun Oecusse (73,716), moris depende liu ba setór agríkola.
“Polítika Autoridade RAEOA liuhosi Diresaun Agrikultura, hahú 2020 mai to’o 2023 ne’e fókuliu ba programa guvernasaun di’ak no jestaun instituisaun, aumenta produsaun sustentabel no produtividade, hadi’a asesu ba merkadu, jestaun no preservasaun rekursu naturál sira, ho objetivu prinsipál atu hamenus hamlaha, atinje seguransa alimentár, hadi’a nutrisaun no promove agrikultura sustentável,” José Eta, ba Agência Tatoli iha Oé-Cusse, segunda ne’e.
Notísia relevante:Produsaun batar époka 2023 iha Oé-Cusse atinje tonelada 2,5 kada ektare
Eta, argumenta, atu atinje resultadu sira-ne’e, presiza aumenta sustentabilidade produsaun no produtividade iha sub-setór spesifiku sira hanesan, agrikultura, ortikultura, pekuaria no veterinária, peska no silvikultura, protesaun uzu rai, diversidade biolojika no rekursu hidrikos (sumber daya air).
Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Agrikultura, José Eta, ne’e informa, bazea dadús ne’ebé iha Oé-Cusse ba produsaun komuditi batár no hare nia progresu kada tinan iha mudansa sa’e no tun tanba depende ba klímatika.
“Ita haree ba fini ne’ebé maka ita uza misturadu ona, tanba mudánsa klimátika, dalaruma udan-been menus no barakliu, no iha 2021 akontese dezastre naturál afeta ba produsaun sira, entaun époka 2022-2023 ita-nia produsaun batár no hare ne’e kuaze tun,” nia informa.
Membru Autoridade ne’e, relembra, iha tinan hirak-liubá progresu liu ida-ne’e, maibé époka 2022-2023 tun itoan tanba área kultivasaun mós tun, katak ema ne’ebé envolve kuda batár no hare menus, rai barak lá utiliza ho di’ak.
“Ida-ne’e maka afeta, ida seluk afeta hosi peste, maibé durante ne’e nafatin hetan akompañamentu téknika hosi esténsionista sira-ne’ebé destaka ona iha suku 18, ne’eb’e nia progresu tinan tolu sa’e maibé mudánsa klimatika afeta bele tun fali,” nia katak.
Notísia relevante:RAEOA prodús hare tonelada 10.904 iha époka 2022
Entretantu, rezultadu produsaun hare iha RAEOA ba époka 2020 to’o 2023 maka hanesan,
Iha époka 2020-2021 produsaun hare iha territóriu Oé-Cusse hamutuk tonelada 17,492 mai hosi área kultivu 4,596 no área kolleta 4,485 ho nia rezultadu produtividade tonelada 3.9 kada ektare.
Époka 2021-2022 produsaun hare iha RAEOA tun ba tonelada 11,525.29 mai hosi área kultivu ektare 4,551.5 ho área kolleta 4,443.25 ho nia rezultadu produtividade tonelada 2.59 kada ektare.
Nune’e mós iha época 2022-2023 produsaun hare tun tán ba tonelada 9,697.6 mai hosi área kultivu ektare 2,842.71 ho área kolleta 2,841.71 ho nia rezultadu produtividade tonelada 3,2 kada ektare.
Notísia relevante:RAEOA prodús hare tonelada 10.904 iha époka 2022
Purantu, kona-bá produsaun batar iha RAEOA durante mandatu 2020 to’o 2023, hanesan iha époka 2020-2021 hamutuk tonelada 10,696 mai hosi área kultivu ektare 6,596 ho nia área koilleta ektare 6,567 ho rezultadu produtividade tonelada 1.6 kada ektare.
Époka 2021-2022 produsaun batar iha RAEOA tun ba tonelada 6,687 hosi área kultivu 5,463, no área lolleta 5,430 ho rezultadu produtividade tonelada 1.2 kada ektare.
Ba fali époka 2022-023 produsaun batar iha RAEOA sa’e fali ba tonelada 16,698,75 mai hosi área kultivu ektare 6,699.25, ho nia área kolleta ektare 6,699.25 ho nia rezuktadu produtividade tonelada 2.5 kada ektare.
Notísia relevante:Estensionista Oé-Cusse hahú kolleta hare-batar époka 2022
Jornalista: Abílio Elo Nini
Editór: Evaristo Soares Martins




