iklan

NASIONÁL, HEADLINE, POLÍTIKA

PN Fó Votu Pezár Ba Habibie No Votu Saudasaun Loron Konsulta Populár

PN Fó Votu Pezár Ba Habibie No Votu Saudasaun Loron Konsulta Populár

Sesaun plenária Parlamentu Nasionál. Imajen/TATOLI

DILI, 16 setembru 2019 (TATOLI) – Parlamentu Nasionál (PN) fó votu pezár ba Eis Prezidente Repúblika Indonézia, BJ Habibie ne’ebé husik ona mundu no fó votu saudasaun Tinan 20 Konsulta Populár 30 Agostu.

Deputadu Bankada FRETILIN, David Dias Ximenes, hateten BJ Habibie amigu di’ak ba Timor-Leste.

“Nia amigu di’ak ba Timor. Karik dehan katak nia (Habibie) maka loke dalan, hanesan ita debe fali hosi Indonézia. Ha’u la debe buat ida hosi Indonézia”, dehan deputadu Mandati liuhosi plenária, iha Parlamentu Nasionál, segunda ne’e.

Fatin hanesan, Deputadu Bankada KHUNTO, António Verdial, argumenta iha 1999 BJ Habibie la foti desizaun.

“Matebian Prezidente BJ Habibie la foti desizaun, maibé BJ Habibie rekomenda ba Parlamentu Indonézia mak halo desizaun iha momentu ne’ebá hodi tama ba referendu”, haktuir deputadu Verdial.

Aleinde ne’e, Deputadu Bankada CNRT, Adérito Hugo da Costa, informa iha kontestu Indonéziu nian hodi halakon situasaun hanesan iha Papua, maibé referendu ida manipuladu, entaun referendu 1999 ne’e kredível liu ho kompromisu Jakarta nian.

“Fó dalan ba referendu ida atu fó solusaun ida adiada dezde 1975. Rejime ida okupa tinan 24 ne’ebé depois susar tebes. Só akontese kuandu rejime ne’e troka ba rejime sivíl Habibie ninian. Ita la imajina katak nafatin rejime militár, ita bele diskute istória ne’e?”, esplika Adérito Hugo da Costa.

Nune’e mós, Deputadu Bankada PD, António da Conceição, hateten votu pezár ne’e ba matebian nia funsaun ne’ebé ezerse no aktu polítiku ba Timor-Leste.

“Tanba la’ós Habibie mak mai halo iha ne’e. Habibie fó de’it mak referendu, ne’ebé ita fó rekoñesimentu hanesan Prezidente Indonézia iha tempu 1999”, subliña deputadu PD ne’e.

Deputadu PLP, Sabino Soares ‘Guntur’ fó mós votu pezár, maibé  tuir nia líder Xanana Gusmão mak hanesan segunda jerasaun ne’ebé lori Timor-Leste ba ukun rasik-aan.

Hafoin deputadu sira hato’o votu pezár, Prezidente Parlamentu Nasionál, Arão Noé  de Jesus da Costa Amaral, haklaken iha janeiru 1999 iha sekuénsia negosiasaun tripartida entre Portugál, Indonézia no Organizasaun Nasaun Unida, Prezidente Habibie konkorda opsaun ne’ebé ONU momentu ne’ebá fó ba povu Timor-Leste.

Iha votu pezár ne’e, a-favór 47, kontra 0 no abstensaun 2.

Iha parte seluk, Parlamentu Nasionál mós fó votu saudasaun ba ámbitu Konsulta Populár ba dala-20 no fó omenájen ba eroi luta ba Independénsia. Saudasaun hosi Parlamentu ne’e ho votu a-favór 48, kontra 0 no abstensaun 0.

Jornalista: Evaristo Soares Martins

Editór: Xisto Freitas

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!