iklan

NASIONÁL, EDUKASAUN, POLÍTIKA

Qonusere hedi istória rezisténsia Loré-oan iha livru “Maunana Umilde no Revolusionáriu”

Qonusere hedi istória rezisténsia Loré-oan iha livru “Maunana Umilde no Revolusionáriu”

Sekertáriu Estadu Komunikasaun Sosiál, Merício Juvinal dos Reis ‘Akara’, hakerek-na’in livru Maunana Umilde no Revolusionáriu, Amito Qonusere Araújo, akompaña hosi Brigadeiru Jenerál, Cornelio Ximenes “Maunana”, iha salaun Kuartél Jenerál Fatuhada Dili, tersa (30/08). Imajen Tatoli/Francisco Sony.

DILI, 31 agostu 2022 (TATOLI)—Jornalista no eskritór timoroan, Amito Qonusere Araújo, tersa (30/08), lansa ninia livru “MAUNANA Umilde no Revoluzionáriu” iha salaun Kuartél Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste, Fatuhada, Dili, ne’ebé lansa hosi Xefe Estadu Maiór Jenerál F-FDTL, Tenente Jenerál, Falur Rate Laek.

Notísia Relevante: Falur lansa livru “Maunana Umilde no Revolusionáriu”

Iha prólogu, eskritór Amito Qonusere Araújo haktuir objetivu hakerek no hedi Maunana ninia istória rezisténsia ne’e nu’udar kontribuisaun ida hodi hatán ba Eis Prezidente Repúblika, Taur Matan Ruak, nia deklarasaun ida-ne’ebé hateten “Timor-Leste nia Ukun Rasik An konta ho ema ida ba istória ida”.

“Nu’udar sidadaun ida, ha’u iha responsabilidade morál atu haktuir funu-na’in no luta-na’in sira-nia lian liuhosi istória ne’ebé hedi metin iha livru ida-ne’e nia laran, liu-liu ba funu-na’in Loré-oan ne’ebé oras ne’e sai Brigadeiru Jenerál (Cornelio Ximenes “Maunana”) nia istória durante luta iha ai-laran to’o konsulta populár (30 Agostu 1999),” Qonusere hakerek iha livru ne’e nia Prólogu.

Nia hakerek, istória ne’e tanba inspira hosi liafuan murak hosi Eis Prezidente Estadu Unidu Ámerika, John F. Kennedy katak “Lalika husu ba ó-nia Nasaun saída mak Nasaun fó ba ó maibe husu ba ó-nia an saída mak ó fó ba Nasaun”, no liafuan ne’e hamoris ninia imajinasaun atu hakbesik an ba Maunana atu prezerva ninia memoria pasada hodi rai hela ba jerasaun foun sira atu lee.

“Ó bele ko’alia, ó bele partisipa no ó bele hatutan, maibe ó laiha faktu, buat hotu sente mamuk,” Prólogu ne’e haktuir.

Brigadeiru Jenerál Cornelio Ximenes “Maunana” nia luta durante tinan 24 nia laran, nia kaer-metin priníspiu luta ida hanesan dalen Fataluku hateten Ciceken Naten Ta Naulaan Umu ka Resistir Ate a Morte, reprezenta Maunana ninia fidelidade katak fiel ba família, fiel ba Komandu da Luta, fiél ba povu Timor-Leste no fiel ba nasaun, hanesan luta-na’in umilde no revolusionáriu di’ak-ida.

Baze aba ida-ne’e jornalista Agência Tatoli, Osória Marques, hala’o entrevista ho eskritór no jornalista, Amito Qonusere Araújo, liuhosi WhatsApp, kuarta (31 agostu 2022) ne’e. Tuir mai, akompaña entrevista badak ho eskritór;

Tanbasá mak ita-boot hakerek livru istória rezisténsia hosi Birigadairu Jeneral, Cornelio Ximenes “Mauanana”?

Ha’u hakerek livru rezisténsia Brigadeiru Jeneral Cornelio Ximenes “Maunana” tanba ha’u konsidera Brigadeiru Maunana úniku rezisténsia Loré-oan sira-ne’ebé kompleta funu tinan-24 nia laran, ne’ebé ho kargu boot iha militár (F-FDTL). Aleinde ne’e, Brigadeiru Maunana mós sobrevivente úniku ida iha asaltu ba Tentara Nasional Indonesia (TNI) ne’ebé kuiñesidu iha Loré iha tinan 1979 ne’ebé rekolla kilat barak antes re-organiza funu.

Maunana hanesan fonte sentrál ba istória rezisténsia Loré-oan sira-nian iha períodu ukun rasik an hamutuk ho funu-naín sira seluk. Buat seluk tan fali mak, Maunana hanesan rezisténsia ida ne’ebé simples no umilde (haraik an). Ha’u konsidera Maunana sei sai ezemplu ba jerasaun no joven sira Loré ninian iha futuru. Tanba ho ninia simplisidade no umilde ne’e, motiva ha’u atu bele kuiñese di’ak liután Maunana no uza ninia prinsipiu neé sai referénsia ba ita hotu, no bele aplika iha moris sosiedade no nasaun.

Durante períodu ukun rasik an, ema seidauk prezerva istória rezisténsia Loré-oan sira-nian, tanba ne’e mak ha’u iha konviksaun katak se la’ós ohin, se la’ós ita, bainhira mak bele. Ita hahú hosi buat kiík mak foin bele hakat neineik ba buat boot, nune’e ha’u deside hodi hakerek istória rezisténsia ne’ebé durante ne’e inserteza nia laran, sei iha nakukun laran.

Pelumenus istória ne’e bele loke dalan, atu joven no estudante sira bele ida-idak hakerek istória funu ba ninia família hanesan deklara katak ema ida ho istória ida. Ohin neé hahú, parese iha eskritór seluk tuir mai, no sei hamutuk atu prezerva istória loré oan sira nian, tamba loré-oan sira nia partisipasaun iha funu libertasaun nasional, família balun odamatan uma taka, balun la iha ona jerasaun.

Hakerek livru ne’e fasil ka defisil, tuir ita-boot nia esperiénsia hakerek livru ida-ne’e?

Tuir ha’u-nia hanoin, hakerek livru ne’e fasil tanba ha’u dehan defisil, ne’e dezmotiva ema. Tanba ne’e mak ha’u dehan defisil ba ha’u. Maibé importante mak tenke pasiénsia no prepara konseitu. Defisil tanba ha’u hakerek ho voluntáriu, entaun limita tebes atu kontinua hala’o peskiza. Fasil ba ha’u tanba ha’u uza ha’u-nia profisaun Jornalizmu hodi asesu informasaun ho fasil.

Sá obstakulu mak ita-boot hasoru iha prosesu hakerek to’o prodú sai hanesan livru ida?

Obstakulu ne’e barak. Kuandu ha’u temi obstakulu ida-idak, entaun livru ne’e la termina. Tanba neé mak ha’u dehan, hakerek ho voluntáriu toó ramata.

Oinsá solusiona obstakulu ne’ebé ita-boot hasoru iha prosesu hahú hakerek to’o finaliza?

Obstakulu ne’e ha’u enfrenta to’o hetan solusaun mak “Pasiénsia”.

Iha livru ne’e hakerek ho dalen tetun, tanbasá mak tenke hakerek uza lian tetun?

Livru ne’e hakerek ho lian tetun tanba dalen tetun nu’udar lian ofisiál no identidade Timor nian. Parte ida tanba leitura iha dalen tetun seidauk barak, entaun hakerek ho tetun para ema bele lee no objetivu prinsipál liu mak atu promove dalen tetun.

Sé mak fó apoiu hodi produs livru ne’e? (livru empime iha nebe? Emprime livru hira?

Produsaun Livru nee kontribuisaun hosi Loré-oan sira ne’ebé hela iha Dili no Loré-oan sira balun hela iha diáspora (Europa), inklui kolega balun. Livru ne’e ha’u emprime 30 ba lansamentu ne’e tanba lansa kedas iha loron kosulta populár, 30 agostu 2022.

Nu’udar jornalista ida-ne’ebé dala barak liu servisu iha radiu ka televizaun, maibé afinál ita-boot mós la’ós hatene ko’alia de’it iha rádiu ka televizaun hanesan moderadór maibé iha abilidade bele hakerek livru, ne’e tanbasá?

Ha’u nia karreira Jornalismu, barak liu iha Rádiu no Televizaun, maibé ha’u mós iha esperiénsia iha mídia emprime. No, ha’u mos iha esperiénsia hakerek informasaun ba mídia rai-li’ur, entaun hau hakerek bazea ba ha’u-nia esperiénsia ne’ebé iha. Hakerek ne’e mós la’ós iha jornalizmu de’it.

Bainhira atu sai hakerek-na’in tenke le’e barak, nuneé bele uza ida-ne’e nu’udar referénsia ida. Xave importante mak le’e no pasiénsia, no buat ida importante liu mak tenke orasaun. Orasaun mak loke dalan ba buat hotu-hotu, tanba Nai Maromak mak Na’in loloos ba buat hotu-hotu.

Livru ne’e kapitulu hira no pájina hira? Sé mak hakerek Prefásiu no sé mak halo edisaun no dezenadód no layout?

Livru ne’e iha kapítulu 14, ho nia pájina hamutuk 229. Tanba ha’u hakerek luta na’in ida-nia istória, entaun ha’u fó onra ba luta-na’in ida—Tenente Jenerál (Reformadu) Lere Anan Timur hakerek livru ne’e ninia prefásiu.

Nune’e mós, tanba ha’u hanesan jornalista ne’ebé hakerek livru ne’e ho nota jornalístiku, entaun ha’u hakbesik an ba jornalista no eskritór Cancio “Cassimata” Ximenes sai editór ba livru ne’e. Livru ne’e bele lansa tanba kontribuisaun barak hosi editór, Loré-oan no dezenadór no Layout, Januario Gonçalves de Jesus (Emprime iha Sylvia Printing).

Mensajen ba jornalista maluk atu bele hatoman an ka mout iha mundu hakerek?

Hakerek la’ós hatudu ita matenek maibé hakerek neé parte ida hosi kreatividade. Kreatividade akontese tanba vontade. Ba ita jornalista, buat hotu-hotu, tenke vontade no pasiénsia. Nune’e ha’u fó hanoin ba maluk jornalista atu hakerek, nune’e ita-nia naran moris nafatin ba nafatin.

Biográfia

Amito Qonusere Araújo moris iha Aldeia Chai, Suku Loré I, postu Administrativu Lospalos. Qonusere mai hosi naran Kultura nian.

Amito Qonusere Araújo ramata nia Eskola Sekundária Nino Conis Santana Lospalos iha tinan 2010. Kontinua iha Universidade da Paz (UNPAZ) iha Fakuldade Siénsia Sosiál no Humaniora iha Departamentu Relasaun Internasionál (=agora livre teória).

Nia manan ona esperiénsia barak iha mundu jornalizmu tanba durante tinan 13 mia laran hakna’ar an iha mídia lokál no nasionál, inklui hakerek informasaun rai-laran ba mídia internasionál balun.

Esperiénsia hirak ne’e, nia halibur hahú sai hanesan jornalista hodi servisu iha Rádiu Komunidade Lospalos (RCL) “Vox Populy”. Iha fatin ne’e, nia assume kna’ar hanesan jornalista no aprezentadór (2007-2010).

Tanba hakarak hetan esperiénsia iha mídia emprime, iha fulan-novembru 2010 toó jullu 2011, nia koko esperiénsia foun iha mídia emprime “Diáriu Timor Post” ho lema “Harii Unidade, Justisa no Demokrásia”. Iha tinan hanesan, iha jullu-novembru 2011, nia nu’udar Xefe Programa no Editór iha Rádio Akadémiku Universidade da Paz (UNPAZ).

Iha 2016, Qonusere hamutuk ho jornalista senior sira seluk, nu’udar fundadór hodi harii Sentru Mídia Investigativu (SMI), ne’ebé fasilita formasaun jornalizmu rádiu ba kandidatu jornalista foun sira. Tanba iha esperiénsia wa’in, iha tinan 2015, nia sai hanesan formadór ba kandidatu Jornalista foun sira iha Sentru DESK.

Hosi noovembru 2011 f to’o ohin loron, nia servisu iha Rádio Televizaun Timor Leste, Empreza Públiku (RTTL, E.P) hodi responsabiliza ba Programa Debate Semanál Rádio, TV no Programa Divertimentu iha Rádio no TV RTTL, E.P. Antes ne’e, iha 2018-2020, nia asume kargu hanesan Xefe Departamentu Informasaun Planu no Ajenda RTTL, E.P no Editór Notísia Rádiu.

Maske nia okupadu hala’o ninia servisu hirak ne’e, maibé nia sei buka tempu livre hodi espresa ninia hanoin liuhosi hakerek artigu sosiál-polítika no artigu kona-ba Liberdade Imprensa no Liberdade Espresaun, ne’ebé públika ona iha mídia Eletrónika no mídia emprime iha Timor-Leste.

Iha ninia karreira jornalístiku, Qonusere kontribui hodi hakerek notísia ba mídia Online rai-li’ur inklui mídia BBC Indonézia. Aleinde ne’e, nia kontribui mós informasaun kona-ba polítika rai-laran tuir perspetiva jornalista nian ba Mídia Negósiu HIS London.

Liuhosi dedikasaun no kontribuisaun liuhosi servisu iha mídia, nia la’ós buka hatene de’it oinsá halibur no hakerek notísia regulár (=kumpre elementu notísia 5W + 1H), maibé nia utiliza oportunidade ho másimu hodi aprende no aprende nafatin hodi hala’o prátika liuhosi atividade jornalizmu loro-loron.

Hosi ninia dedikasaun iha mundu jornalizmu liu-liu hanesan jornalista ba rádiu, liuhosi ninia esforsu rasik, to’o ikus nia hetan rekuñesimentu hosi Asosiasaun Jornalista Timor Lorosa’e (AJTL) ba kategoria “Hakerek Feature Rádio Di’akliu” iha AJTL Award tinan 2015.

Oras ne’e daudaun, Amito Qonusere Araújo nafatin hala’o ninia atividade jornalizmu hanesan jornalista ida no sai hanesan editór notísia ba TV-RTTL, Aprezentadór Notísia Rádio no sai Entervistádoriha RTTL, E.P.

Notísia Relevante: Brigadeiru Falur lansa livru “O Voo do Pombo” ho matabeen

Jornalista : Osória Marques

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!