iklan

EKONOMIA, BOBONARU, HEADLINE, INKLUZAUN SOSIÁL, MUNISÍPIU

IGE seidauk responde pedidu 200-resin hosi komunidade

IGE seidauk responde pedidu 200-resin hosi komunidade

Prezidente Institutu Jestaun Ekipamentu no Apoiu Dezenvolvimentu Infraestrutura, Institutu Públiku (IGEADE,I.P), Ermenegilda da Costa Laurentina. Imajen Tatoli/Sérgio da Cruz

BOBONARO, 23 setembru 2022 (TATOLI)-Institutu Jestaun no Ekipamentu, Empreza Públika (IGE, I.P, sigla portugés), liderada Hermenegilda da Costa Laurentina, seidauk responde pedidu hosi komunidade 200-resin tanba mákina pezadu la sufisiente.

Prezidente Konsellu Administrasaun Institutu Jestaun Ekipamentu, Institutu Públiku (IGE,I.P), Hermenegilda da Costa Laurentina, informa, atu responde pedidu melloramentu estrada no normalizasaun mota hamutuk 200-resin hosi komunidadade sira ne’ebé submete liu hosi autoridade lokál sira durante mandatu VIII Governu Konstitusionál.

Nia ko’alia ne’e iha ámbitu diálogu nasionál entre organizasaun sosiedade sivíl ho governu, ne’ebé realiza iha Foho Loe-Lacu, área Poerema, aldeia Liabote, suku Meligo, postu administrativu Cailaco, munisípiu Bobonaro, kinta ne’e.

Nia akrsenta, durante mandatu VIII governu konstitusionál ne’e simu pedidu melloramentu estrada no normalizasaun mota 500-resin.

Enkuantu hosi númeuru ne’e konsege responde ona 300-resin iha territóriu nasionál.

Notisoia relevante: MOP no IGE sei sosa tan mákina pezadu hamutuk unidade 15

“Sei iha pedidu 200-resin ne’ebé IGE seidauk finaliza durante VIII governu nia mandatu, maibé ami sei esforsu ho kondisaun mákina pezadu ne’ebé limitadu sei apoiu tuir pedidu sira-ne’ebé mak iha, ami konsidera hanesan importante hotu, maibé ami hakarak ida-ne’ebé mak konsidera urjente, ami tenke apoiu uluk. Ha’u husu ba xefe suku sira pasiénsia uitoan, neineik maibé sei loke dalan to’o aldeia,” nia hateten.

IGE daudaun ne’e iha forsa traballu hamutuk na’in-250 komposta hosi enjeñeiru, mekániku, motorista no operadór mákina ne’ebé destaka kobre munisípiu 12 no ekipa ida destaka permanente iha Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-Cuse Ambeno (RAEOA).

Mákina pezadu iha IGE mak hanesan iha kór rua, ida kor knur ne’ebé doasaun hosi governu Japaun no ida kór mutin Estadu Timor-Leste rasik mak sosa, maibé dadaun ne’e balu kondisaun ladún di’ak ona tanba halo operasaun tinan barak ona.

“Ami-nia esforsu ne’ebé mak iha hadi’ak kualidade mekániku, no rekursu umanu sira iha IGE liuhosi hosi governu Japaun sei apoiu IGE, atubele hamutuk ekipa ida bele dezloka ba iha suku ka aldeia ne’ebé presiza duni ami-nia tulun,” nia afirma.

Nia fó-sai katak, IGE mós halo poupansa ba orsamentu Jerál estadu no buka reseita, maske nune’e sei iha mandatu governasaun ida-ne’e konsege halo popuansa OJE millaun $23 no konsege rekolla ona reseita millaun $2 kontribui ba kofre estadu.

“Osan sira-ne’e mai hosi mákina pezadu ne’ebé maka durante ne’e folga balun, ami fó ba kompañia sira aluga, no ami mós prodús britas iha Natarbora, ida-ne’e ami fa’an ba kompañia sira hodi buka reseita ba estádu,” nia katak.

Notísia relevante: IGE, I.P tau prioridade hadi’a dalan antigu iha suku tolu Bobonaro

Jornalista: Sérgio da Cruz

Editór: Evaristo Soares Martins

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!