iklan

EKONOMIA, INTERNASIONÁL, DILI, HEADLINE

Japaun kompromete apoiu TL iha dezenvolvimentu infraestrutura

Japaun kompromete apoiu TL iha dezenvolvimentu infraestrutura

Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, KIMURA Tetsuya. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 12 janeiru 2023 (TATOLI) Embaxadór Japaun iha Timor-Leste, Tetsuya Kimura, komprometidu apoiu Timor-Leste nia dezenvolvimentu liuliu iha setór infraestrutura.

“Japaun hakarak envolve iha dezenvolvimentu nasionál Timor-Leste nian iha área infraestrutura, diversifikasaun indústria no servisu sosiál, ami sempre apoiu Timor-Leste harii eskola sira, hadia estrada balun, apoiu iha agrikultura no seluk tan liuhosi ami nia ajénsia, Japan International Coperation Agency (JICA)”, dehan embaxadór ne’e hafoin konklui sorumutu ho Xefe Governu, Taur Matan Ruak, iha Palasiu Governu, ohin.

“Ha’u hakarak haree renovasaun eskola lokál sira ne’ebé kondisaun la di’ak no iha fulan ida ne’e ami hamutuk ho WFP atu haree kona-ba ai-han nutrisaun, atu bele hamenus má-nutrisaun iha nasaun ne’e”, katak.

Governu Japaun apoia rekuperasaun risku dezastre

Governu Japaun apoiu orsamentu  $6 milliaun  ba Governu Timor-Leste  hodi mellora projetu ekipamentu ba redasaun no rekuperasaun risku dezastre.

“Subvensaun ho montante $6 milliaun  hosi Japaun ne’e atu uza ba akizasaun ekipamentu, inklui mákina pezada, hanesan veikulu bomba drenajen, eskavadeira hidráulika, eskavadeira no baskulante kamioens, servisu konsultoria, no asistensia relasionadu ho teknolojia”, Kimura Tetsuya, hateten bainhira hala´o diskursu ba serimonia asinatura  iha Ministériu Negosiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK), ohin.

Objetivu hosi programa ida ne’e mak atu reforsa kapasidade redusaun no rekuperasaun risku dezastre liuhosi atualizasaun no melloramentu ekipamentu konstrusaun ba manutensaun infraestruturas relasionadu ho redusaun risku dezastre hanesan estrada, kanal mota, no drenajen, hodi kontribui ba aumenta reziliénsia dezastre iha Timor-Leste.

Kimura Tetsuya, dehan liuhosi projetu ba redusaun risku dezastre, dezeja atu fahe abilidade no koñesimentu ne’ebé Japaun hetan ona durante tinan barak nia-laran hodi bele Timor-Leste sai reziliente liután kontra dezastre naturál iha futuru.

Governu Japaun iha kompromisu atu kontribui ba dezenvolvimentu infraestrutura inklui redusan risku ne’ebé sei lori ba moris seguru liután ba ema hotu iha Timor-Leste, espesialmente ba sira ne’ebé iha grupu mais vulnerável.

“Ha’ u hein katak ekipamentu hirak ne’ e sei útil ba povu Timor-Leste ba tempu naruk hanesan ho ekipamentu hirak ne’ ebé entrega iha kuaze tinan rua-nulu liu ba. Ekipamentu supridu hirak ne’ e inklui veíkulu bomba drenajen, eskavadeira hidráulika. eskavadeira no baskulante kaminhões”, relata.

Fiar katak ekipamentu hirak ne e, hamutuk ho programa rehabilitasaun urjente ba infraestrutura ne´ebé hetan estragu hosi inundasaun, ne’ ebé agora dadaun iha faze implementasaun, sei efetivu redúz risku ba dezastre no haforsa kapasidade rekuperasaun nasaun nian.

Nia akresenta Timor-Leste mós sofre inundasaun histórika ida iha fulan abril 2021 rezulta halakon vida ema barak no estraga infraestrutura krítika iha nasaun ne’e. Liuhosi projetu ba redusaun risku dezastre, Japaun dezeja atu fahe teknolojia, abilidade no koñesimentu ne ebé Japaun hetan ona durante tinan barak nia laran hodi bele Timor-Leste sai reziliente liután kontra dezastre naturál iha futuru.

Iha fatin hanesan, Vise Ministru Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK), Julião da Silva agradese ba Governu japaun ne’ebé apoiu sustentabilidade ba Timor Leste.

“Hodi Governu nia naran agradese  ba Governu no povu Japaun ba apoiu ne’ebé sustentabilidade ba Timor-Leste. Ha´u garante apoiu ida ne’e sei haforsa liután relasaun bilaterál no servisu hamutuk sei benefisia nasaun rua iha tinan sira tuir mai”, Juliao da Silva informa.

Nune’e mós, Ministru Obras Públika (MOP),  Abel Pires, informa apoiu hosi Governu Japaun diskute kleur ona,   hahú husi 2021 momentu akontese dezastre naturál lubuk ida iha Timor-Leste.

“Tinan kotuk MOP halo proposta ba embaixada Japaun oinsá sira bele apoiu liután ekipamentu lubuk ida, entaun agora daudaun ita iha 129 ekipamentu ne’ebé mak la´o, ohin ita iha serimónia asinatura ida ne’e ita sei hetan tan 26  ekipamentu entaun kapasidade bo´ot tebes atu ita halo intervensaun tanba ne’e agradese ba Governu Japaun liuhosi JICA  ba sira nia apoiu no ita fiar katak ekipamentu sira ne’e ita uza didiak hodi halo servisu ba povu iha situasaun difisíl nia laran”, konklui.

Jornalista: Hortencio Sanchez

Editór : Zezito Silva

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!