DILI, 22 janeiru 2023 (TATOLI)-Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Tuak, hato’o ksolok tinan foun ba komunidade Xineza sira tantu komunidade Xineza timoroan no Xineza ne’ebé hili Timor-Leste nu’udar hela fatin no fatin atu servisu.
Notísia Relevante:Tinan Koellu: Komunidade Xineza hakarak hametin kooperasaun ho Timor-Leste
Xefe Governu ne’e hateten, komunidade Xineza timoroan sira hanesan motyor tranforsmasaun ba nasaun Timor-Leste hodi assume sira-nia papél ekonomia no komérsiu.

“Komunidade Xineza timoroan iha Timór dezde tempu Portugés to’o agora sai hanesan motor transformasaun ba nasaun Timór-Leste. Sira asume papél ida importante loos iha ekonomia ita-nia nasaun nian liu-liu iha área komérsiu. Papél ida-ne’e sei nafatin no ha’u fiar katak tinan 50 ka tinan 100 oin mai, komunidade Xineza ninia papél ida-ne’e sei makaas no boot liután ba ita-nia dezenvolvimentu nasaun nian,” Xefe Governu hato’o votu ksolok ne’e bainhira partisipa iha seremónia tinan foun ne’ebé organiza hosi Asosiasaun Komersiál Komunidade Xineza Timoroan, iha salaun Delta Nova, sábadu ne’e.
Xefe Ezekutivu ne’e konsidera, loron ida-ne’e espesiál tebes tanba ne’e mak lori Governu nia naran no povu Timor Lorosa’e nia naran parabeniza no dezeja katak ho tinan foun iha tinan 2023 ne’e bele di’akliu fali tinan ne’ebé liu ona.
Timor-Leste hasoru dezafiu barak hanesan hosi krize polítika to’o mai pandemia COVID-19, maibé timoroan hotu iha responsabilidade boot tebes, liu-liu partisipasaun komunidade Xineza sira-ne’ebé nu’udar timoroan, nune’e mós hirak ne’ebé hili Timor-Leste sai nu’udar fatin servisu.
“Dezafiu barak maibé ita konsege liu no susesu ida-ne’e ita hotu nian on komunidade Xineza Timoroan no komunidade Xineza ne’ebé hili Timór hanesan fatin para hela no servisu ninia papél fundamentál loos, asume papél ida importante loos. Tanba ne’e, ha’u agradese no husu kontinua nafatin, haboot liután no haforsa liután kultura ida-ne’e,” bia dehan.
Prezidente Asosiaun Komersiál Komunidade Xineza Timoroan, Kathleen Gonçalves, hateten ho tinan foun iha 2023 ne’e hodi halo reflesaun fila-fali ba saida mak halo ona no saida mak seidauk halo.
“Kuandu ita halo reflesaun no hateke uitoan ba kotuk, ita avalia saida mak ita hasoru nomós saida mak ita atinje ona. Hirak ne’e hotu sai hanesan referénsia ida atu ita bele hadi.a di’ak liután iha tinan sira tuir mai,” nia dehan.
Jornalista : Antónia Gusmão
Editór : Cancio Ximenes




