iklan

NASIONÁL, EKONOMIA, HEADLINE

To’o abríl 2023, empreza 47 sai benefisiáriu programa kréditu suave

To’o abríl 2023, empreza 47 sai benefisiáriu programa kréditu suave

Osan dolar. Imajen/Espesiál

DILI, 21 setembru 2023 (TATOLI)—Empreza hamutuk 47 mak sai ona benefisiáriu programa kréditu suave, desde tinan 2021 to’o abríl 2023.

Programa fasilidade kréditu suave ne’ebé Governu anteriór hahú introdús, ministériu simu proposta hamutuk 77 iha tinan 2021, proposta 77 iha tinan 2022 no proposta 41 iha janeiru to’o abríl 2023, ne’ebé tuir dadus rejista proposta hamutuk 189.

“Hosi proposta rejistadu, iha proposta 103 maka hafoin verifika, komisaun avalia no rekomenda ba Banku Nasionál Komérsiu Timor-Leste (BNCTL, sigla portugés) tuir prosedimentu ne’ebé aprova, hafoin hasai karta notifikasaun no Ministériu Turizmu, Komérsiu no Indústria momentu ne’ebá hodi hasai karta kobertura bazeia ba karta notifikasaun hosi banku, entaun BNCTL aprova empreza hamutuk 47 maka konsege asesu ba kréditu suave, enkuantu proposta 12 mak rejeitadu no proposta pendente 44,” Diretór Nasionál Apoiu Dezenvolvimentu Mikro, Pekena no Média Empreza iha Ministériu Komérsiu no Indústria (MKI), Bernardino de Menezes, informa ba Agência Tatoli, iha salaun Tower, Fatuhada, kinta ne’e.

Notísia relevante : 2021-2023 empreza 40 sai ona benefisiáriu ba programa Kréditu Suave

Proposta aprovadu hala’o atividade ekonómika iha área área indústria iha proposta 21, agrikultura 14, turizmu sia no komérsiu tolu. Hosi munisípiu Aileu proposta rua, Ainaro ida, Ataúro ida, Baucau tolu, Bobonaro neen, Covalima rua, Dili 26, Ermera ida, Lautém ida, Liquiçá tolu, Viqueque ida, Manatuto no Manufahi mak seidauk iha pesoál ka empreza ida mak asesu ba kréditu Ssuave.

Hafoin fulan-neen, parte diresaun halo monitorizasaun ba empreza hirak ne’ebé benefisia programa, liu-liu empreza balun ne’ebé mak koko atu sees hosi sira-nia responsabilidade, hanesan la selu juru ne’ebé mak iha. Kestaun ne’e sai hanesan Governu nia atensaun inklui BNCTL atu buka hatene difikuldade saida mak hasoru hodi implika depózitu.

“Tanba BNCTL relata mai ami katak iha empreza balun mak paradu selu juru ba banku, balun fulan-tolu to’o tinan-ida, ne’ebé planeia hela hodi kria ekipa konjunta ida atu halo monitorizasaun hodi identifika motivu loloos,” nia subliña.

Maski nune’e, rezultadu monitorizasaun durante ne’e hatudu iha progresu di’ak, hetan rendimentu no kria postu serbisu ba ema.

Benefisiáriu dahuluk mak empreza Souro Coconut Oil iha Lautém, ne’ebé asesu kréditu ho valór rihun $25.

“Empreza ne’e ninia atividade la’o di’ak tebes, tanba halo promosaun sira-nia produtu to’o iha rai-li’ur, entaun rendimentu di’ak loos, no obrigasaun mensál mós sira selu ho di’ak, sira informa katak bainhira sira ramata selu, sira hakarak kontinua fali tan maibé depende ba Governu ida agora, katak nafatin kria programa ne’e ka lae,” nia tenik.

Governu seidauk halo fali monitorizasaun iha tinan 2023 nia laran tanba daudaun pesoál tékniku sira iha sekretariadu fasilidade garantia kréditu suave ne’e laiha ona tanba maioria serbisu ho kontratu de’it, ne’ebé ho mudansa Governu sira-nia kontratu termina, enkuantu balun muda ba diresaun seluk.

Antes ne’e, Konsellu Ministru autoriza halo despeza bazeia ba kontratu depózitu selebradu ida ho BNCTL ba implementasaun liña kréditu fasilidade garantia kréditu suave.

Deliberasaun ne’e sei autoriza transferénsia millaun $50 hosi konta tezouru ba konta bankária ne’ebé loke bazeia ba kontratu ne’e.

Liña kréditu ne’e ho objetivu atu estabelese garantia kréditu ida kona-ba kréditu ne’ebé sei fó hosi instituisaun bankária ba empreza mikro, kiik, média no boot, ho objetivu fix taxa juru remuneratóriu ne’ebé permite hadi’a kondisaun asesu ba kréditu hosi parte empreza ne’ebé opera iha merkadu nasionál.

Liña kréditu ida-ne’e finansia hosi dotasaun millaun $50, ne’ebé inskrita ona iha Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan 2022.

Liuhosi kréditu suave, benefisiáriu bele halo kréditu iha banku hahú $1.000 to’o 25.000, ho juru 3% kada tinan.

Kritériu atu sai benefisiáriu ba programa ne’e maka tenke rejistradu hanesan entidade formál ida iha Servisu Rejistrasaun no Verifikasaun Emprezariál Instututu Públiku (SERVE, I.P) no tenke iha planu negósiu, iha kartaun eleitorál, billete identidade no seluk tan.

Komisaun responsável ba programa fasilidade garantia kréditu suave ne’ebé halo avaliasaun no verifikasaun prosesu asesu kréditu mak MTKI, BNCTL, Kámara Komérsiu Indústria Timor-Leste (CCI-TL, sigla portugés) no Institutu Apoiu Dezenvolvimentu Emprezariál (IADE).

Jornalista     : Antónia Gusmão

Editora          : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!