DILI, 24 Marsu 2025 (TATOLI)–Komisaun C trata asuntu Finansa Públika iha Parlamentu Nasionál (PN), iha semana kotuk finaliza ona diskusaun ba proposta-lei númeru 14/VI(2a) Enkuadramentu Orsamentu Jerál Estadu no Jestaun Finanseira Públika, iha faze espesialidade.
Komisaun hala’o diskusaun proposta-lei ne’e durante loron-tolu, hahú 19 to’o 21 Marsu iha munisípiu Likisa, ne’ebé diskusaun espesialidade ne’e foku ba kada artigu.
Iha lei vijente númeru 2/2022-Lei Enkuadramentu Orsamentál ne’ebé iha artigu hamutuk 126 no agora iha fali lei foun númeru 14/VI(2a) ne’e hela artigu 90, signifika halo alterasaun ba artigu hamutuk 36 husi lei vijente.
“Ami halo diskusaun espesialidade ba Lei Enkuadramentu Orsamentál no Jestaun Finanseira, iha rezultadu votasaun iha afavór lima, abstensaun haat, ho ida-ne’e mak iha espesialidade pasa ona,” Prezidente Komisaun C, Cedelizia dos Santos, hateten hodi responde Jornalista Agência Tatoli nia pergunta, iha resintu PN, segunda ne’e.
Tuir ajenda, iha semana ne’e komisaun sei halo aprovasaun ba relatóriu no semana oin bele iha aprovasaun finál globál iha plenária Parlamentu, hafoin komisaun halo redasaun finál hodi haruka ba meza PN hodi envia ba Prezidente Repúblika mak iha kompeténsia eskluziva atu promulga.
Notísia relevante : PN aprova proposta-lei Enkuadramentu Orsamentu iha faze jeneralidade
Prezidente Komisaun C, haktuir, durante diskusaun iha faze espesialidade, Deputadu Bankada Governu aprezenta proposta alterasaun hamutuk 28 no husi parte Bankada Opozisaun laiha proposta.
“Proposta alterasaun balun haree ba tempu ne’ebé Konta Jerál Estadu atu tama mai Parlamentu, no alteasaun balun iha redasaun presiza hadi’a, aleinde ne’e iha proposta ne’ebé mininistériu hakarak responsável ba ezekusaun ba fali Departamentu ida de’it iha ministériu, maibé ita hatene órgaun ida a’as liu mak Ministru, entaun iha liafuan barak iha ne’e halo alterasaun hotu,” nia akresenta.
Deputada Bankada CNRT ne’e esplika, Grande Opsaun Planu ne’ebé mak altera tiha ona iha orsamentu retifikativu hadi’a fali tan iha lei ne’e no altera mós vioroment ne’ebé hatete uluk sempre 100% halo orsamentu por programa depois halo vioroment muda osan tun sa’e, agora tau fali 20% ne’e hadi’a hotu iha lei ne’e nia laran.
“Ita hadi’a orsamentu balansu restu ne’ebé ita iha bainhira la ezekuta hotu haruka fali ba kofre Estadu, maibé uluk laiha ita bele kontinua uza filafali, entaun iha buat barak ne’ebé altera,” nia tenik.
Antes ne’e, Ministra Finansa, Santina Cardos, nu’udar autór ba inisiativa lejislativa ne’e, hato’o katak, bainhira IX Governu toma pose nu’udar membru Governu hala’o revizaun ida tuir mandatu ne’ebé IX Governu mai husi programa Governu nian ba sistema jestaun finansa públika tomak inklui lejislasaun ein vigór hanesan parte ida husi reforma Jestaun Finansa Públika nomós tuir mandatu ne’ebé iha Ministériu Finansa (MF) halo analiza ba revizaun kuadru jurídiku ne’ebé mak vigór liuhusi inklui lei númeru 2/22, Lei Enkuadramentu Orsamentál Jestaun Finansa Públika MF mai ho konkluzaun katak, maski kuadru jurídiku ne’ebé vigór iha melloramentu kompara ho lei númeru 13/2009.
Tuir governante ne’e, kuadru legál ne’e iha problema estruturál ne’ebé difikulta ein termu planeamentu, orsamentasaun, ezekusaun orsamentál no difikulta eskrutinu iha avaliasaun orsamentu ne’e rasik.
Lei foun simplifika regra prosesu orsamentál
Ministra fundamenta, objetivu aprovasaun ba lei foun ida-ne’e mak simplifika regra sira kona-ba prosesu orsamentál, simplika kuadru legál ne’ebé vigora atu fasilita implementasaun husi entidade sira hotu, introdús prinsípiu orsamentál foun no klarifika prinsípiu orsamentál ne’ebé iha, ajustamentu ba perímetru orsamentál ne’ebé sei la inklui fundu rezerva seguransa sosiál tanba hanesan fundu nian halo kapitalizasaun ne’ebé la tuir regra jestaun aplikável ba instituisaun públika, hanesan dalabarak iha orsamentu tinan rua liubá aprova totalidade orsamentu inklui fundu rezerva seguransa sosiál, maibé fundu ne’e rasik la inklui iha ezekusaun orsamentu.
Maski fundu rezerva seguransa sosiál la inklui iha perímetru orsamentál maibé sei iha relatóriu iha proposta-lei foun ne’e rasik nafatin fó kompeténsia atu MF hamutuk ho Ministériu Solidariedade Sosiál no Inkluzaun (MSSI), liuliu jestór ba fundu ne’e atu hato’o nafatin relatóriu ne’ebé mak tenke inkorpora instrumentu orsamentál ne’ebé sei hatama mai Parlamentu mós.
“Tuir fali hanesan ita mós akompaña katak, iha lei orsamentu retifikativu ita halakon tiha grande opsaun planu, entaun ita iha lakuna ida entre planeamentu no mós ita-nia orsamentu ho ida ne’e MF mai atu bele prienxe filafali halo armonizasaun ba artigu sira ne’ebé antes ita hasai iha lei enkuadramentu orsamentál ne’e, atu nune’e bele iha koerénsia entermu planeamentu, orsamentu, ezekusaun no mós nia relatóriu sira fo introdusaun fila-fali deklarasaun estratéjia orsmentál,” Ministra hato’o.
Nia dehan, tuir fali atu hadi’a ka klasifika rejime finanseiru nia instituisaun setór públiku nian ne’ebé uluk iha rua de’it ne’ebé bolu separa ba kategória tolu ne’ebé laiha reseita própria serbisu ne’ebé iha autonómia finanseira nomós serbisu ne’ebé iha autonómia finanseira no reseita própria.
“So hanesan ne’e mak Governu sei bele halo revizaun ba setór ne’ebé iha autonómia no identifika instituisaun ne’ebé mak dezempeña ka la’e no halo desizaun kona-ba mantein ka la’e sira-nia autonómia. Ida-ne’e mós tomak konsiderasaun deklarasaun sira ne’ebé mai husi Kámara Konta iha Konta Jerál Estadu 2022 no 2023, liuliu ko’alia kona-ba sustentabilidade ba institutu públiku sira ne’ebé mak ita harii dadaun ne’e,” nia tenik.
Atu aumenta liután disiplina no limite pedidu emprestimu liuhusi institutu públiku nomós introdús regra sira ne’ebé sei regula liuhusi dekretu-lei, regulamentasaun ba lei enkuadramentu orsamentál foun ne’e rasik, atu mós kontrola di’ak liután sira-nia efisiénsia no kapasidade atu jere reseita no presta serbisu ba populasaun.
“Simplifika no hadi’a ezekusaun orsamentu no lori ba dekretu-lei prosedimentu ezekusaun orsamentál barak ne’ebé agora detallu hela iha lei atuál, se ita haree komparasaun lei Enkuadramentu Jestaun Finanseira 2022 nota katak, regula kestaun sira ne’ebé mak detallu tebes, inklui jornada orsamentál bainhira mak Governu tenke aprezenta ne’ebé ami hanoin katak, kestaun hirak ne’e bele regula ho dekretu-lei husi Governu nian,” nia katak.
Governu nafatin kontinua akompaña ezekusaun no mós planeamentu husi Governu no mós bele hadi’a tuir nesesidade ne’ebé mak presiza duni.
“Klaru katak, lei foun ida ne’e inklui prosesu no prosedimentu barak ne’ebé hanesan lei númeru 2/2022 nune’e mós lei 2, inklui prosesu ba prosedimentu balun ne’ebé hanesan lei 13/2009 nian. Maibé ho alterasaun tanba ita mai ho prinsípiu ko’alia kona-ba jestaun finansa públika katak, ita la sees husi planeamentu, orsamentu, nia ezekusaun no mós relatóriu sira ne’e,” nia realsa.
Lei foun aumenta impaktu OJE ba sidadaun nia moris
Tuir Ministra Finansa, Jestaun Finansa Públika sei implementa di’ak liután ho regra ne’ebé mais simplifikadu maiór adezaun ba lei ne’ebé sei lori menus iregularidade, no disiplina orsamentál liután inklui regula saldu jerénsia ne’ebé mak iha.
Governu otimista lei foun ne’e sei lori ligasaun boot entre planeamentu orsamentu no aumenta impaktu Orsamentu Jerál Estadu (OJE) ba sidadaun sira-nia moris no sei permite kontrolu liután ba dívida públika, saldu orsamentál no efisiénsia Finansa Públika ne’ebé sei sai disiplina liután no transparante.
“Iha prosesu elaborasaun lei foun Ministériu Finansa hala’o mós levantamentu ba problema ne’ebé instituisaun sira hanesan Parlamentu ka Kámara Konta ne’ebé sira identifika tiha ona, kona-ba kestaun sira ne’ebé haree kompeténsia Parlamentu nian nafatin ita hasai, pur ezemplu ne’ebé regula iha tiha ona regulamentu Parlamentár nian ita hasai mós iha lei ne’e, inklui Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL) iha lei própria atu regula no mós ba lei fundu petróliu nian hanesan mós fundu rezerva seguransa sosiál ne’ebé iha lei própriu regula rasik,” nia hato’o.
Hadi’a sistema finansa públika
Ministra Santina Cardoso, hato’o, bazeia ba ida-ne’e ho konsiénsia limitasaun setór públiku nian IX Governu elabora rekomendasaun ba reforma kuadru legál ne’ebé la’ós parese di’ak de’it maibé halo di’ak duni no hadi’a liu-tán sistema finansa públika nian.
Nune’e, nia rezumu, hakarak hato’o katak atuál lei ne’ebé mak sofre alterasaun foun mak hanesan ajusta perímetru orsamentál hodi esklui tiha fundu rezerva seguransa sosiál ne’ebé kompoin rejime kapitalizasaun permite jestaun ida foka liu ba iha sustentabilidade la tempu naruk no maiória autonómia jestaun rekursu espesífiku enkuantu mantein transparánsia konta sira fundu ne’e nian.
Ajusta prinsípiu anualidade no plurianualidade regula fali katak to’o 31 Janeiru tinan tuir mai bele konklui pagamentu ne’ebé mak autoriza ona iha sistema Jestaun Finansa Públika to’o 31 dezembru tinan ne’ebá.
Fortalese faze planeamentu ba orsamentu ho introdusaun deklarasaun estratéjia orsamentál haruka husi Governu ba P to’o Juñu kada tinan, separasaun klaru entre lei alterasaun OJE ne’ebé mak kompeténsia Parlamentu no kompeténsia Governu nian iha ámbitu prosesu ezekusaun OJE no simplifikasaun regra asosiada ho alterasaun orsamentál nian.
Governu aprezenta mós konta jerál Estadu ba PN atu aprova no Kámara Konta hodi emite paréser iha prazu fulan lima sura husi tinan orsamentál to’o tinan nia rohan.
Regra sira ne’ebé iha lei atuál ne’ebé detallu hasai hodi regula iha dekretu-lei própriu mak regra ezekusaun orsamentál nian hanesan regra kona-ba autorizasau despeza, verifikasaun kabimentasaun orsamentál, regra asunsaun kompromisu no likidasaun despeza, regra autorizasaun no realizasaun pagamentu.
“Regra sira ne’ebé iha lei atuál ne’ebé hasai tanba regula ona iha lei seluk mak regra kona-ba fundu petróliu, regra Banku Sentrál nian ne’ebé iha lei própria no mós regra sira kona-ba diskusaun no votasaun OJE ne’ebé pertense rejimentu Parlamentár ne’ebé regula tiha ona,” Ministra relata.
Portantu, regra sira foun ne’ebé introdús iha lei ida ne’e mak esklui fundu rezerva seguransa sosiál husi perímetru orsamentál, introdús prinsípiu foun prosekuénsia husi interese públiku, introdús deklarasaun ba estratéjia orsamentál, introdús tan maiór kontrola iha kontratasaun emprestimu MF mak responsável ámbitu administrasaun sentrál iha kazu seguransa sosiál no mós ho Rejiaun Administrativa Espesiál Oe-kusí Ambeno (RAEOA) no so presiza de’it paréser prévia husi MF, introdús posebilidade atu Parlamentu no Governu solisita ba Kámara Konta pelumenus auditória ba serbisu no entidade setór públiku administrativu nian reforsa ho rigór iha jestaun finansa públika.
“Lori Governu hakarak agradese oportunidade ida ne’e atu partisipa iha diskusaun jeneralidade ba proposta-lei ne’e ho konsiénsia katak, lei enkuadramentu orsamentál no jestaun finanseira públika hanesan lei estruturante ida ba ita-nia rai no ita-nia dezenvolvimentu no ita hotu hakarak atu bele fó impaktu ba ita-nia povu nia moris. Nune’e dezeja sesaun ne’e bele lori rezultadu ne’ebé mak di’ak liu iha meloramentu ita-nia jestaun finansa públika,” Ministra hato’o.
Enkuantu, iha loron 11 Marsu 2025 PN liuhusi sesaun plenária aprova proposta-lei númeru 14/VI(2a) iha faze jeneralidade ho votu afavór 36, kontra ida no abstensaun 15.
Jornalista : Nelson de Sousa
Editora : Julia Chatarina





