iklan

HEADLINE, POLÍTIKA

Parlamentu subliña importánsia kampaña nasionál ativizmu kontra violénsia hasoru feto

Parlamentu subliña importánsia kampaña nasionál ativizmu kontra violénsia hasoru feto

Inan-feton defisiente ho estudante sira bainhira partisipa iha enseramentu kampaña loron 16 ativizmu kontra violénsia hasoru feto no labarik-feto, kuarta (14 dezembru 2022). Imajen Tatoli/António Daciparu

DILI, 25 Novembru 2025 (TATOLI)-Deputadu husi Partidu Frente Revolusionária Timor-Leste Independente (FRETILIN), Lídia Norberta, destaka importánsia husi kampaña nasionál loron-16 ativizmu kontra violénsia hasoru feto no labarik feto hodi bele konsensializa liután públiku.

Nia hateten plenária Parlamentu Nasionál ohin monu loos loron iha abertura kampaña ativizmu violénsia hasoru feto no labarik feto ne’ebé hahú ohin no termina iha 10 Dezembru ne’e importante tebes.

“Atu haree katak feto no labarik feto iha Timór hasoru nafatin forma violénsia oioin, hanesan fízika, seksuál, psikolojia no ekonomia”, nia hato’o iha reuniaun plenária Parlamentu.

Tuir dadus tinan 2024 hatudu 52% feto mak hasoru violénsia fízika, 20% violénsia psikolojia, 15% violénsia ekonómika, no 7% violénsia seksuál. Iha tinan 2025, Timor-Leste hasoru nafatin situasaun ida-ne’e ho 38%. “Ida-ne’e tau kedas ita-nia pozisaun iha rejiaun ázia pasífiku hanesan mós Kiribati, Fiji, Illa Salomaun ho Vanuatu, ne’ebé hasoru situasaun hanesan”, dehan.

Hodi subliña importánsia husi kampaña ohin hodi bele konsensializa no hapara violénsia referida. “Tanba ne’e, ho loron ida-ne’e, ita hanoin katak presiza duni atu hasa’e konxiénsia ema hotu nian, relasiona oinsá hakribi violénsia hasoru feto no labarik feto”, hateten.

Notísia relevante: SEI selebra Loron 16 Ativizmu Kontra Violénsia Bazeia ba Jéneru

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!