iklan

HEADLINE, SAÚDE

CVTL komemora loron ezisténsia ba da- 26

CVTL komemora loron ezisténsia ba da- 26

Krus Vermella Timor-Leste (CVTL, sigla portugés) komemora loron ezisténsia CVTL ba da-26 ho tema “Hamutuk ba Uanidade no Servisu atu fó Protesaun ba Komunidade sira”. Imajen Tatoli/Felicidade Ximenes.

DILI, 22 Juñu 2026 (TATOLI)—Krus Vermella Timor-Leste (CVTL, sigla portugés) komemora  loron ezisténsia CVTL ba da-26 ho tema “Hamutuk ba Uanidade no Servisu atu fó Prestasaun ba Komunidade sira”.

“Ohin, ita komemora tinan 26 ezisténsia CVTL iha ita-nia rain, ho ida-ne’e mak tema hamutuk ba umanidade no servisu atu fó prestasaun ba ita-nia komunidade no populasaun sira. Ne’eduni hamutuk nafatin iha kondisaun saida de’it mak reflete ba nesesidade umanu ne’ebé mak presiza tebes apoiu. Tanba, ida-ne’e ita hala’o iha tinan barak nia laran ona tuir nia kultura, tuir nia tradisaun hala’o nafatin tinan-tinan,” Prezidente CVTL, Madalena Hanjam, hateten ba jornalista sira iha Edifisiu CVTL, Fomosa, ohin.

Nia relata, tempu badak asembleia jeral juventude ba tinan haat ramata nia mandatu iha fulan-Agostu.

“Ne’eduni, ohin ne’e mai hamutuk tenke la’o tuir nia dalan maibé hamutuk ho unidade sei la para. Ne’eduni, hamutuk ho unidade ho mobilizasaun voluntáriu kontinua. Voluntáriu Krus Vermella entre númeru la fixa entre 2.000 to’o 5.000 mak halo nafatin apoiu ba umanidade iha territóriu tomak, sira-ne’e servisu hamutuk ho filiál iha munisípiu 13,” nia afirma.

CVTL hanesan fó auxíliu ba Governu, fó auxíliu ba Estadu, kuaze momentu asuntu ne’ebé mak mosu nia preparadu. Ezemplu, Governu halo mobilizasaun ba iha El Niño, papél CVTL nian mak nia bele kuda ai, bele ba iha mobilizasaun primeiru sokoru, nia bele apoia no mós bele mobiliza voluntáriu ruma atu bele halo atividade voluntáriu tuir saida mak planu estratéjiku ne’ebé mak ba El Niño nian.

“Ida-ne’e ami sempre preparadu. Ne’eduni, Kruz Vermella nia iha atividade prinsipál iha atividade tuir planu estratéjiku. Ne’eduni, banhira Governu hato’o mai, ita preparadu,” nia dehan.

CVTL nian filiál iha munispiu hotu-hotu iha ne’eba, maibé banhira asuntu ne’ebé mak afeta ona ba ema-nia moris filiál iha ne’ebá hamriik kedas. Ezemplu, iha ne’ebá filiál iha Vikeke mak rai-nakdoko iha ne’ebá, sira fó apoiu atu evakua ema halo abrigu no fó bee.

“Ami fó apoiu hanesan mós foin daudaun iha Kovalima bee sa’e. Entaun, halo asesmentu hamutuk ho Protesaun Sivil depois mak ajuda buka dadus no ajuda evakua ema. Ida-ne’e CVTL nia papél ne’e, iha minutu 45, nia tenke preparadu. Ida-ne’e mak ami agora hakarak sa’e tan nia kapasidade. Ho servisu ida-ne’e  atu hakarak kada suku tenke iha mínimu 25, voluntáriu treinadu para atividade ruma sira hamriik tiha kedas ona, la presiza hein atu bolu. Ida-ne’e Krus Vermella nia kultura ka tradisaun nia hala’o ona iha munisípiu 13,” nia informa.

Nia hateten, polítika bázika ne’ebé CVTL halo mak armonia polítika, estratéjiku Krus Vermella nian rasik, depois buka osan no halo enkontru kooperasaun la’o mantein kontrolu ho parseiru hotu-hotu liuliu ho Governu to’o hetan ona orsamentu atu ba haree iha operasionál nian mak servisu hanesan dada bee-moos ba komunidade.

“Atinjimentu ami hetan mais 400 proposta ba bee-moos atu dada bee ba komunidade. Ami konsege implementa 202-resin ba iha área remota hotu-hotu hetan bee. Bnahira bee ida-ne’e hetan bele hemu direta, ida-ne’e ami dada ona. Depois halo mós uma ba kbi’it laek. Depois estabelesimentu ba iha Banku Sangu konsege hetan 3.000 voluntáriu halo sustentável liuhusi voluntáriu sira,” nia dehan.

Tanba ne’e, iha Dili komunidade ne’ebé mak presiza bee-moos bele liga mai iha Krus Vermella tanba CVTL bele oferese bee ho gratuita liuhusi transporte ne’ebé CVTL iha.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór        : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!