Top

La’o Hamutuk rekomenda OJE 2027 sai instrumentu estratéjiku ba transformasaun ekonomia sustentavel

Logo Lao Hamutuk

DILI, 29 Jullu 2026 (TATOLI) – Organizasaun Naun-Governamentál (ONG) La’o Hamutuk rekomenda ba Governu atu halo Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2027 nu’udar instrumentu estratéjiku hodi promove transformasaun ekonomia sustentavel no hametin soberania nasionál.

La’o Hamutuk hato’o sujestaun ne’e liuhusi karta aberta ba Primeiru-Ministru, Xanana Gusmão, ne’ebé apresia inisiativa Governu atu públika Deklarasaun Estratéjia Orsamentál 2027 antes submete OJE ba Parlamentu Nasionál.

Organizasaun ne’e konsidera inisiativa ida-ne’e nu’udar pasu importante ida atu hametin planeamentu fiskál ba médiu prazu, aumenta transparénsia no loke oportunidade ba partisipasaun públika iha formulasaun polítika fiskál.

“Ba La’o Hamutuk, OJE 2027 la’ós limita de’it ba alokasaun orsamentu iha tinan partikulár ida, maibé tenke sai instrumentu estratéjiku atu orienta transformasaun estruturál ba ekonomia Timor-Leste”, refere karta husi La’o Hamutuk ne’ebé Tatoli asesu, ohin.

Tuir ONG ne’e, orsamentu Estadu presiza orienta ba aumenta produtividade, inovasaun, kriasaun empregu, sustentabilidade fiskál no ambientál, no jestaun responsavel ba rekursu naturál hodi asegura povu nian moris di’ak no interese jerasaun sira agora no futuru.

La’o Hamutuk observa katak dependénsia boot ba Fundu Petrolíferu kontinua sai dezafiu ba sustentabilidade fiskál nasaun nian. Tanba ne’e, OJE 2027 tenke fó prioridade ba investimentu públiku ne’ebé aumenta kapasidade produtiva ekonomia nasionál no hamenus dependénsia ba rekursu naun renovavel.

Organizasaun ne’e rekomenda ba Governu atu aselera diversifikasaun ekonomia liuhusi investimentu estratéjiku iha agrikultura no peska sustentavel, akuakultura komunitária, indústria transformadora, turizmu ekolójiku, enerjia renovavel no atividade ekonomia seluk ne’ebé aumenta valór akrexentadu iha rai-laran, atu promove produsaun no ekonomia lokál.

“Modelu ida-ne’e bele hametin seguransa alimentár, soberania ekonomia, oportunidade servisu no reziliénsia ekonomia nasionál”, karta ne’e hateten.

La’o Hamutuk reafirma katak Timor-Leste iha oportunidade atu dezenvolve
ekonomia azúl ne’ebé bazeia ba konservasaun rekursu mariñu, governasaun transparente, partisipasaun komunidade no utilizasaun sustentavel ba rekursu tasi.

Iha tempu hanesan, organizasaun ne’e mós hato’o preokupasaun kona-ba tendénsia globál atu espande atividade minerasaun iha tasi kle’an (deep sea mining) no atividade estrativa seluk.

Tuir evidénsia sientífika no esperiénsia internasionál, atividade hirak ne’e bele lori risku boot ba biodiversidade mariña, ekosistema tasi, seguransa alimentár no moris komunidade kosteira.

La’o Hamutuk mós salienta katak sustentabilidade dezenvolvimentu depende ba governasaun ida ne’ebé forte, transparante no akuntavel.

Tanba ne’e, La’o Hamutuk apela ba Timor-Leste atu implementa prinsípiu prudénsia, garante avaliasaun sientífika independente, konsulta públika efetiva no transparénsia aprova polítika ka investimentu ne’ebé afeta patrimóniu naturál nasaun nian. “Rekursu tasi tenke jere ho responsabilidade ba benefísiu povu Timor-Leste no jerasaun sira tuirmai, la’ós ba interese ekonomia tempu badak de’it”, dehan.

ONG ne’e rekomenda ba Governu atu kontinua hadu’a planeamentu no ezekusaun orsamentál, sistema aprovizionamentu públiku, monitorizasaun projetu, transparénsia kontratu públiku, divulgasaun propriedade benefisiária, mekanizmu anti-korrupsaun no partisipasaun efetiva sosiedade sivíl iha formulasaun no monitorizasaun polítika públika.

Hodi konsidera mós katak reforma tributária ne’ebé justu no inkluziva, hamutuk ho integrasaun mudansa klimátika no reziliénsia ambientál iha planeamentu fiskál, sei importante atu garante estabilidade fiskál no dezenvolvimentu sustentavel ba tempu naruk.

La’o Hamutuk fiar katak Timor-Leste iha kapasidade atu hakat ba modelu dezenvolvimentu ida ne’ebé bazeia ba produtividade, inovasaun, sustentabilidade no valor akresentadu iha rai laran.

Investimentu iha setór produtivu sira bele hamenus dependénsia ba importasaun, fortalese soberania ekonomia, proteje patrimóniu naturál no kria oportunidade ba jerasaun foun.

ONG ne’e dehan transformasaun ida-ne’e presiza lideransa polítika ne’ebé vizionária, disiplina fiskál, governasaun di’ak no kompromisu atu koloka interese no futuru nasaun iha leten liu interese ekonomia tempu badak.

Ikusmai, La’o Hamutuk apela ba Governu, Parlamentu Nasionál, instituisaun Estadu, parseiru dezenvolvimentu, sosiedade sivíl no sidadaun hothotu atu hamutuk promove OJE 2027 ida ne’ebé transparente, inkluzivu, responsavel no orienta ba transformasaun estruturál ekonomia Timor-Leste.

Organizasaun ne’e asegura sei kontinua kontribui liuhusi peskiza independente, análize bazeia ba evidénsia no rekomendasaun polítika hodi apoia formulasaun polítika públika ne’ebé promove soberania ekonomia, justisa sosiál, sustentabilidade ambientál no interese povu nian.

Jornalista: Nelson DeSousa

Editora: Maria Auxiliadora 

Publisidade

Leave a Reply

Latest Post