DILI, 20 Novembru 2025 (TATOLI)—Universidade Messina iha Itália atribui doutoramentu Honoris Causa iha área Siénsia Polítika ba Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta.
Notísia Relevante: Ramos-Horta dezloka ba Vatikanu atu hasoru malu ho Papa Leão XIV
Onra akadémika aas ne’e rekoñese Ramos-Horta nia kontribuisaun “esesionál” iha rezolusaun konflitu, diplomasia, no konstrusaun Estadu.
Tuir nota ne’ebé TATOLI asesu husi media Palásiu Prezidensiál katak, Prezidente Ramos-Horta espresa gratidaun boot no aprezenta jornada Timor-Leste nian husi luta to’o soberania nu’udar sasin ba kbiit perdaun no rekonsiliasaun nian.
Prezidente fó detallu susesu notável Timor-Leste nian hafoin independénsia, hodi subliña estatutu nasaun nian nu’udar demokrasia vibrante ho ekonomia ida-ne’ebé robusta no buras daudaun, dívida públika mínimu no jestaun finanseira prudente.
Xefe Estadu pozisiona rekonsiliasaun istórika ho Indonézia ne’ebé transforma pasadu ida-ne’ebé moruk ba relasaun bilaterál ida-ne’ebé besik liu iha mundu nu’udar modelu globál ida-ne’ebé forte.
Narrativa ida-ne’e hatudu ho klaru transformasaun Timor-Leste nian ba nasaun estável no iha dezenvolvimentu, ne’ebé harii ho fundasaun korajen, vizaun estratéjika no kompromisu metin ba pás.
Prezidente Ramos-Horta fó sai apelu maka’as ba reforma urjente Nasaun Unida nian, partikularmente Konsellu Seguransa, atu halo nia sai ekitativu no efetivu liu.
“Ko’alia ho laran-susar boot kona-ba konfliktu globál sira, hodi deskreve situasaun iha Gaza nu’udar rai-kuak morál no polítiku, ida-ne’ebé dezafia ita-nia umanidade komún,” Ramos-Horta dehan.
Diskursu Prezidente nian pozisiona metin Timor-Leste nu’udar lian konxiénsia nian iha palku mundiál, hodi oferese ninia istória rasik nu’udar mensajen esperansa katak diálogu no kooperasaun bele manán divizaun sira-ne’ebé kle’an liu.
TATOLI





