COVALIMA, 28 juñu 2019 (TATOLI) – Prezidente Repúblika, Francisco Guterres Lú Olo husu ba órgaun soberanu Timor-Leste atu servisu hamutuk hodi hodi hatudu rezultadu no progresu serbisu ba povu Timor-Leste.
Lú Olo dehan, lidera Timor-Leste sira ne’ebé kaer ukun presiza servisu ho rezultadu, la’ós halo diskursu ida di’ak, maibé la hatudu rezultadu di’ak tuir kompromisu sosiál no polítika ne’ebé hato’o ba povu iha kampaña.
Xefe Estadu dehan, povu Timor-Leste presiza liu maka hatudu rezultadu halo estrada ida di’ak, dada bee moos, eletrisidade, asesu saúde, falsidade edukasaun di’ak ba eskola hotu hodi fó satisfasaun ba povu.
“Povu presiza eletrisidade, edukasaun di’ak ba oan sira, saúde besik ba povu no hadi’a estrada ba too área rurál. Se estrada aat, oinsá mak sira lori sira nia produtu mai iha merkadu fa’an hodi hetan osan. Tanba ne’e, ha’u dehan planu ho programa tenke ajusta ho ita nia orsamentu estadu atu hadi’a ita nia povu nia moris,” afirma PR Lú Olo iha diálogu aberta ho povu Covalima, ohin, salaun Feto Santa Rosa, Munisípiu Covalima.
Lú Olo hateten, sira hirak ne’ebé ukun, inklui nia rasik, tenke servisu duni, e servisu ho rezultadu. Labele servisu ho diskursu, servisu ho liman fuan ho kakutak matenek mak sei prodús rezultadu konkretu.
“Ita servisu hodi konkretiza povu katak, imi nia osan ne’ebé ami kaer (iha ukun) mak halo ida ne’e ona,” hateten Lú Olo.
Prezidente Repúblika rekoñese Covalima ne’ebé kompostu husi Postu Administrativu hitu (7), Fatululik, Fatumean, Fohorén, Mape-Zumulai, Maukatar, Suai no Tilomar ho suku 30 sei moris ho rendimentu ekonomia ne’ebé mínimu, nune’e ezije seriedade husi governu hodi implementa planu no programa tenke balansu
Nu’udar prezidente ba povu tomak, Lú Olo dehan, nia iha devér halo diálogu no rona povu nia preokupasaun hodi Estadu bele buka solusaun.
“Iha ha’u nia kompromisu polítika 16, ha’u dehan ba povu Timor-Leste tomak katak, ha’u sei sai presidente ba povu tomak, ha’u sei sai husi Palásiu Ai-tarak Laran Dili fila fali ba povu hodi dada lia ho povu no nakloke ba povu, no hatene di’ak liután povu nia problema,” dehan Lú Olo.
Nia dehan, bainhira halo diálogu iha povu Viqueque mós hato’o preokupasaun ba problema sosiál hanesan ho Covalima nian. Ho problema sira ne’ebé povu hasoru, Prezidente Repúblika, sei koordena Parlamentu Nasionál, Tribunál Rekursu no VIII Governu ho parseiru sira atu halo polítika di’ak ba interese estadu no povu.
“Bainhira estadu ida metin, signifika povu nia moris bele rezolve tuir desizaun koletiva. Atensaun Estadu boot liu maka buka hadi’a povu nia moris,” Lú Olo hatete.
Oportunidade ne’e, Administradór Munisípiu Covalima, Afonso Nogueira Nahak dehan, vizita Prezidente Repúblika hodi motiva povu hametin liután dame no unidade nasionál.
Tuir nia, dezenvolvimentu iha Covalima la’o neineik ,maibé nafatin, problema ne’ebé povu hasoru sira tenta buka rezolve tuir nesesidade orsamentu.
Autoridade Covalima ne’e kria ona planu nasionál ne’ebé sei halo maka, hasa’e produsaun agríkola hodi hametin seguransa ai-han no hamenus mal nutrisaun, promove edukasaun kualidade no formasaun inkluzivu no kualidade ho orientasaun ba merkadu.
Covalima oan sira sei dezenvolve mós programa saúde ho kualidade no inkluzaun hodi kontinua programa saúde ba família, fó asesu ba povu iha área rurál hodi hetan tratamentu di’ak.
“Ami hakarak dezenvolve infraestrutura bázika ba bee moos, saneamentu, estrada nasionál too rurál, eletrisidade, telekomunikasaun, portu no aeroportu,” Afonso Nogueira Nahak hatete.
Afonso hatutan, mezmu iha Suai Vila iha ona auto estrada, maibé estraga liga ba aldeia no suku sei atrazu tebes hodi afeta ba movimentu transporte atu fasilita povu ba mai.
Ba futuru dezenvolvimentu, Covalima hakarak promove dezenvolvimentu setór turizmu, hodi lori Suai labele moris dependénsia ba osan husi fundu mina rai nian.
Polítika seluk tan maka, sei hametin desentralizasaun administrativa hodi hein polítika Governu bele fó podér konfiansa ba autoridade Suai responde ba preokupasaun sosiál ne’ebé povu enfrenta.
Covalima besik fronteira ho Indonézia, ba oin presiza kria merkadu livre hodi lori povu Covalima no Atambua-Indonézia iha fronteira halo atividade negósiu ho dalan legál hodi fó benefísiu ekonomia entre povu rai rua iha futuru.
Jornalista : Eugénio Pereira
Editór : Francisco Simões