iklan

NASIONÁL, POLÍTIKA

PN aprova rezolusaun rekomenda Governu valoriza profesór timoroan

PN aprova rezolusaun rekomenda Governu valoriza profesór timoroan

Deputadu sira liuhosi reuniaun plenária aprova projetu rezolusaun PN númeru 127/V(5a) rekomenda ba Governu ba adosaun medida ba valorizasaun no protesaun eskola ho profesór timoroan ho votu a-favór 36, kontra 0 no abstensaun 0 iha tersa (09 maiu 2023). Imajen TATOLI/António Gonçalves

DILI, 09 maiu 2023 (TATOLI)—Parlamentu Nasionál (PN), tersa ne’e, liuhosi reuniaun plenária aprova projetu rezolusaun PN númeru 127/V(5a) rekomenda ba Governu ba adosaun medida ba valorizasaun no protesaun eskola ho profesór timoroan ho votu a-favór 36, kontra 0 no abstensaun 0.

“Nune’e, projetu rezolsaun PN númeru 127/V(5a) rekomenda ba Governu ba adosaun medida ba valorizasaun no protesaun eskola ho profesór timoroan aprovadu,” Prezidente Parlamentu Nasionál, Aniceto Longuinhos Guterres Lopes, hateten iha sala plenária PN.

Nia hatutan, rezolusaun sira-ne’e formaliza ezijénsia ne’ebé iha tiha ona, se aprova iha ona vinkulasaun polítika no trata kestaun nasionál ba interrese nasionál ne’ebé aprezenta projetu rezolusaun ne’e mai hosi Deputadu lubun hosi bankada parlamentár ida-idak.

Tuir textu projetu rezolusaun ne’e, sekretária meza lee sai katak rekoñese direitu edukasaun hanesan direitu fundamentál, subliña papél edukasaun hanesan motor maiór dezenvolvimentu ekonómiku no sosiál capaz de transforma nasaun no alvancar rendimentu no kualidade vida populasaun.

Edukasaun no formasaun populasaun prinsipál indikadór utiliza hosi investidór internasionál ba lokalizasaun projetu no kriasaun empregu.

Observa funsaun eskola públika hanesan fatór prinsipál ekuidade sosiál, permite kualker sidadaun indepedente moris alkansa koñesimentu nesesáriu maiór produtividade no mellór kondisaun traballu, tradús padraun vida aas no sustentavél.

Nune’e, kongratula inan-aman, profesór, funsionáriu no komunidade edukativa hotu dezde restaurasaun indepdénsia iha empeñamentu ba prosesu ensinu aprendizajen no konsiente prekariedade instalasaun fízika eskola timorense barak.

Rekoñese mellora konstante iha eskola Timor-Leste nivél kondisaun materiál hanesan sala-de-aula, kantina, refeitória, biblioteka, rekreiu no mós nivél forrmasaun profesór no merenda eskolár, mezmu iha zona rurál liu kondisaun fízika no umana ba dezenvolve prosesu ensinu aprendizajen sei iha situasaun defisíl, louva dedikasaun profesór timoroan serbisu iha kondisaun materiál defísil, ho defísil formasaun no númeru alunu aumenta.

Iha projetu rezolusaun ne’e mós, subliña papél língua portugeza iha konstrusaun identidade ba koezaun sosiál Timor-Leste no importánsia iha eskola kontinua reforsu iha domíniu ideoma ne’e iha parte timoroan.

Iha parte selu, konsiente meiu dijitál bele mellora rezultadu estudante ba demokratizasaun iha ensinu maibé bele konstitui perígu ba dezenvolvimentu ba joven sira se utiliza la ho adekuadu.

Konsidera nesesidade garante bem-estár fíziku no psikolójiku no mós asegura kondisaun seguransa ba profesór no profisionál edukativa, diariamente, liga ho diferensa labaraik no joven dentru iha sala-de-aula, ho distintu nivél dixiplina no edukasaun.

Parlamentu Nasionál rezolve iha termu artigu 92 konstituisaun repúblika, nune’e hodi rekomenda pontu importante sira ba Governu hodi tau atensaun; hanesan rekomenda ba Governu valorizasaun eskola públika, mellora meiu materiál dispozisaun ba komunidade eskolár, espesialmente ho redusaun asimetria entre zona ne’ebé remota ka rurál tebes no mellora ekipamentu eskolár ba alunu ho nesesidade espesiál.

Rekomenda ba Governu valorizasaun língua portugeza hanesan língua ensinu iha eskola públika no privadu.

Rekomenda ba Governu revizaun akordu kooperasaun entre Governu Portugál ho Governu Timor-Leste iha área edukasaun forma alarga projetu eskola CAFE no inklui kooperasaun nivél ensinu superiór.

Instar ba Governu adosaun medida dijitalizasaun iha eskola ba alunu hodi aprende liga ho teknolójia informasaun iha kontextu seguru no aprendizajen.

Instar ba Governu ba rekoñesimentu no valorizasaun papél profesór iha dezenvolvimentu iha sosiedade, nomeadamente liuhosi progresaun sira-nia nivel bem-estar no seguransa.

Rekomenda ba Governu estudu nesesidade formativa iha nasaun Timor-Leste ba formasaun joven adekuadu iha merkadu traballu.

Rekomenda ba Governu ba eskola téknika vokasionál sob tutela iha Ministéiru Agrikultura no Peska (MAP) pasa tutela Ministéiru Edukasaun.

Ikus liu rekomenda ba Governu aposta liután iha formasaun profisionál ba profesór iha exersísiu ba joven ne’ebé hakarak profisaun dosente, iha nivel sientífiku, nivél lingua portugeza, nivel alunu ho nesesidade espesiál.

Enkuantu, Deputadu proponente ba projetu rezolusaun ne’e aprezenta hosi António Verdiál de Sousa, Josefa Perreira, Gavriela Alves, Bernando Quintão, Maria Terezinha Viegas, Domingas dos Santos, Marcos Xavier.

Jornalista : Nelson de Sousa

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!