Top

Líder jerasaun foun halibur malu hodi hateke ba futuru Timor-Leste

Membru Fórum Komunikasaun Públika no Polítika, halo konferénsia imprensa, iha Memoriál Dare sábadu (06/01/2024). Imajen Tatoli/António Daciparu

DILI, 06 janeiru 2024 (TATOLI)Líder jerasaun foun ne’ebé kompostu hosi partidu polítiku oin-oin, sosiedade sivíl inklui akadémiku, hanaran Fórum Komunikasaun Figura Públiku no Polítika (FKFPP), halibur malu hodi haree iha área oioin ne’ebé presiza dezenvolve iha futuru.

Portavós Fórum Komunikasaun Públika no Polítika, Rui Maria de Araújo. Imajen Tatoli/António Daciparu

“Ami tuur hamutuk iha fatin ida-ne’e la’ós foin ohin, maibé hahú fulan hirak ba kotuk hodi hamosu ambiente konfiansa entre figura polítika ne’ebé ida-idak ho ninia polítika partidária, maibé tempu ona para hahú buka malu atu haree ba futuru rai ida-ne’e nian, ho nune’e mak tempu hamosu konfiansa entre figura públika no polítika hodi enfrenta futuru ne’ebé sei mai,” Portavós FKFPP, Rui Maria de Araújo, hateten ba jornalista sira hafoin halibur malu iha Memoriál Dare, sábadu ne’e.

Líder jerasaun foun ne’ebé hamutuk harii FKFPP mai hosi partidu polítiku sira hanesan FRETILIN, CNRT, PLP, PD.

Líder hirak ne’e haree mós preokupasaun sira iha sosiedade kona-ba sustentabilidade polítika no ekonomia.

“Ami hanoin katak ho buat oituan ka barak ne’ebé ami hetan ona iha pasadu, agora ami tuur hamutuk ona atubele tau hamutuk ideia nune’e bele kontribui ba futuru Timor-Leste nian,” Antigu Primeiru-Ministru ne’e akresenta.

Notísia relevante : Jerasaun foun presiza valoriza masakre Apikuru 1999

Iha fatin hanesan, membru seluk hosi Fórum Komunikasaun, Fidelis Magalhaes, dehan, nu’udar jerasaun foun, tenke hamutuk hodi hasoru dezafiu sira ne’ebé sei akontese iha futuru mai.

“Ita tenke hamutuk tanba dezafiu sira aban bain-rua ne’e sei boot atu lori dezenvolvimentu ba ita-nia rain, nune’e ita tenke hamutuk duni lori dezenvolvimentu,” nia tenik.

Membru Fórum Komunikasaun Públika no Polítika, Dionísio da Costa Babo. Imajen Tatoli/António Daciparu

Nune’e mós, Dionísio Babo, nu’udar mós membru FKFPP, reforsa tan katak, líder jerasaun foun tenke loke komunikasaun hodi hateke ba asuntu importante sira.

“Ita tenke hamutuk duni, se ita la ko’alia ba malu oinsá mak atu lori nasaun ba oin, kamada oioin iha sosiedade mak hanoin hanesan, maibé importante mak tenke tau hanoin hamutuk,” Antigu membru Governu tenik.

Aleinde ne’e, Adriano Nacimento, hateten, nia preokupasaun nu’udar timor-oan mak sustentabilidade polítika no ekonomia, ho nune’e husu jerasaun foun sira ne’ebé envolve iha polítika atu tuur hamutuk hodi fó ideia ba malu.

“Ita-nia maun-boot sira dezafia ita atu halibur malu hodi ko’alia ba malu no haree ba nasaun nia futuru, nune’e tenke hatoman-an ko’alia ba malu hodi nahe biti-boot tuir tradisaun hodi komunika no konsulta ideia ba malu, maski mai hosi partidu polítiku oioin, objetivu mak haree ba nasaun nia futuru saida mak ita tenke halo,” membru Fórum Komunikasaun hato’o.

Membru Fórum Komunikasaun Públika no Polítika halo sorumutu iha Memoriál Dare, sábadu (06/01/2024). Imajen Tatoli/António Daciparu

Sorumutu ne’ebé hala’o iha Dare partisipa mós hosi parte akadémiku hanesan, Mica Barreto Soares, ne’ebé hato’o ninia perspetiva, katak importante atu parte hotu hamutuk hodi haree ba futuru nasaun nian.

“Ha’u hosi parte akadémiku, haree katak sorumutuk ida-ne’e importante tanba hosi parte hotu tuur hamutuk hodi ko’alia no troka hanoin ba malu oinsá atu dezenvolve nasaun ne’e,” Mica salienta.

Tanba ne’e, nia iha esperansa, liuhosi líder jerasaun foun sira-nia hamutuk ho parte hotu bele iha hanoin pozitivu atu lori nasaun ba oin liuhosi dezenvolvimentu.

Durante sorumutu, líder jerasaun foun sira konsege troka hanoin ba malu no hamosu opsaun lubuk ida kona-ba oinsá lori nasaun ne’e ba oin.

Tuir sira, enkontru hirak ne’e realiza la’ós hamosu kedan solusaun, maibé atu haree nasaun no povu nia problema, tanba bainhira iha períodu tranzisaun hosi Governu ida ba seluk, hosi parte balun lakohi iha kontinuasaun ba mudansa, tanba ne’e presiza hadi’a.

Sira mós fó hanoin, kada governasaun ne’ebé ukun hosi partidu sé de’it, tenke halo kontinuidade ba programa ne’ebé fó benefísiu ba povu no nasaun.

Membru Fórum Komunikasaun Públika no Polítika hasai foto hamutuk hafoin halo sorumutu iha Memoriál Dare, sábadu (06/01/2024). Imajen Tatoli/António Daciparu

Tuir líder foin-sa’e hirak ne’e, kontinuidade mak presiza tuur hamutuk hodi ko’alia ba malu no labele fila kotuk ba malu, tanba iha kampaña trata malu mak halakon kontinuidade.

Partisipante sorumutu ne’e konsidera, atu rezolve problema ekonomia iha rai-laran presiza atu líder nasionál hotu tuur hamutuk troka ideia ba malu hodi implementa solusaun tékniku ba ekonomia.

Sira mós iha vontade atu harii ponte komunikasaun ba jerasaun tuan sira ba interese Estadu nian, tanba halibur malu ne’e hanesan jestu ida hodi kria ponte komunikasaun.

Objetivu hili Dare hanesan fatin halibur malu tanba tuir istória, líder nasionál barak iha tempu pasadu sai hosi Dare, ho nune’e nu’udar jerasaun foun hakarak hakruk no valoriza istória no memória sira.

Jornalista     : Hortêncio Sanchez

Editora          : Julia Chatarina

Publisidade

Leave a Reply

Latest Post

error: Content is protected !!