ERMERA, 25 abríl 2024 (TATOLI) – Prezidente Autoridade Munisípiu Ermera, Jose Martinho do Santos Soares, hateten estrada sai prioridade dahuluk ba populasaun sira iha Ermera hodi asesu ba merkadu.
“Agora ita ko’alia kona-ba estrada ida hosi Dili mai munisípiu la’o ho di’ak, maibé hosi Glenu ba postu administrativu no suku sira seidauk atinje ema hotu nia hakarak, entaun agora daudaun ita halo programa estrada husi munisípiu ba postu no suku, ita tau iha planu, atu hadia fazeadamente no komesa hadia ona balun”, Jose Martinho do Santos Soares dehan ba TATOLI iha Edifisiu Autoridade Munisípiu Ermera, ohin.
Nia rekorda, UNDP ho Governu Austrália ajuda halo ona estrada balun, maibé prioriza liu ba estrada, bee no saneamentu.
“Agora daudaun ita hetan apoiu hosi UNDP no porgrama ida hosi Governu Austrália mak apoiu ita hadia estrada iha postu no suku sira iha Ermera nian inklui dada bee ba komunidade sira”, nia relata.
Nia informa, estrada iha tinan ida-ne’e tama iha kategoria nasionál mak Ministériu Obra Públika (MOP) sei konstrui hosi Ermera antiga no Letefoho.
“Tinan ida-ne’e, estrada sira ne’ebé tama iha kategoria nasionál, MOP sei konstrui hosi Ermera antiga no Letefoho, maibé estrada ne’ebé mak tama iha kategoria munisípiu husi postu ba suku no aldeia. Ida-ne’e prioridade munisípiu nian, entaun ami-nia orsamentu ba kapitál dezenvolvimentu mak la sufisiente atu kobre hotu, entaun ami halo eskala ida katak suku ida ne’ebé mak izoladu liu no estrada grave liu ida-ne’e mak tau iha prioridade uluk atu hadia”, nia hateten.
Nia esplika, suku sira ne’ebé mak estrada nia kondisaun grave liu hodi halo komunidade labele viajen hodi faan sira-nia produtu ne’e mak Suku Hatulia B, Lisapat, Coilate, Lautelo maibé ekipa sira hadia ona balun, nune’e komunidade sira bele asesu.
“Ita bele halo tuir kapasidade orsamentu ne’ebé mak ita iha maibé suku sira ne’ebé estrada grave ami book balun ona, ezemplu iha Suku Hatualia B, Lisapat, Coilate, Lautelo. Depois iha parte Letefoho, Katarai kraik, Lauhana sira ne’e ita halo ona, parte sira seluk hanesan Hatualia zona A, hanesan Suku Manusa’e, ita halo ona no Railaku Leten ba Aileu mós ita halo ona, entaun balun ne’ebé mak seidauk halo ne’e tama ba iha planu 2025 nian”, nia haktuir.
Nia dehan, kona-ba bee moos no liña eletrisidade mak maioria komunidade asesu hodi bele dehan 70% to’o 80% maibé ba planu 2025 sei hadia di’ak liután.
Jornalista : Felicidade Ximenes
Editór : Zezito Silva




