iklan

EKONOMIA, BOBONARU, MUNISÍPIU

CCI-TL Bobonaro preparadu simu poder lokál-desentralizasaun administrativa

CCI-TL Bobonaro preparadu simu poder lokál-desentralizasaun administrativa

Prezidente Kámara Komérsiu no Indústria (CCI) Munisípiu Bobonaro, Santina Mafalda. Imajen Tatoli/Sérgio da Cruz.

BOBONARO, 03 fevreiru 2025 (TATOLI)—Kámara Komérsiu no Indústria Timor-Leste (CCITL sigla Portugués) Munisípiu Bobonaro, prontu no preparadu simu polítika podér lokál no desentralisaun administrativa tanba hakbesik Governu sentrál ba povu no setór privadu iha baze.

“Ami prontu para apoia maibé oinsá para Autoridade Munisípiu tur hamutuk fó hanoin ba malu, nune’e hodi realiza mehi ne’ebé mak setór privadu ho parte Autoridade Munisípiu nian atu realiza buat ne’ebé di’ak ba Munisípiu Bobonaro,” Prezidente CCI-TL Bobonaro, Santina Mafalda, informa ba Agência Tatoli iha Guest House Rai-Mean, Raifun-Maliana, sesta ne’e

Durante ne’e, nia dehan, membru CCI-TL Munisípiu Bobonaro seidauk halo investimentu boot, maibé emprezáriu balun hahú ona investe iha setór agrikultura, konstrusaun sivíl, balun loke fábrika Batako no Bee-Galon, Guest House no seluk tán.

Diretora Kompañia Marshela Unipesoál, Lda, ne’e konfirma to’o agora setór privadu seidauk halo investimentu boot munisípiu Bobonaro tanba estatutu rai seidauk loos.

“Ita-nia Governu dehan atu fó sertifikadu na’in ba rai to’o agora seidauk realiza. Agora ida-ne’e ita atu investe ne’e oinsá, ita haree ita-nia rai barak mak mamuk hela. Realidade to’o agora rai ne’e ninia estatutu seidauk loos, na’in loloos mak sé to’o agora ita seidauk hatene. Ita atu investe ne’e, investe oinsá. Ezemplu, ami atu halo investimentu ba kréditu iha Banku, sira husi rai ne’e sé nian, ita-boot nia ka lae, ida-ne’e mak problema,” nia dehan.

Vice-Prezidente CCI-TL Bobonaro, Adelino Goncalves, reforsa preparasaun ne’e CCI-TL halo mak servisu hamutuk ho Institutu Apoia Dezenbolvimentu Emprezariál (IADE) fó ona formasaun ba emprezáriu sira kona-bá oinsá halo jestaun ba empreza no haree oportunidade ba negósiu.

Aleinde ne’e, nia dehan, CCI-TL mós kontaktu ho CCI nasaun sira seluk atu halo interkámbiu oinsá atu haree no troka ideia kona-ba benifísiu, vantajen no oportunidade ne’ebé emprezáriu sira iha rai-li’ur halo, atu bele mai implementa iha munisípiu.

CCI-TL identifika ona fatin potensiál ba setór agrikultura no turizmu hanesan iha parte tasi-ibun, Bee-Manas Marobo, Bee-tudak iha fatin barak no setór sira seluk tan, atu dezenvolve ida-ne’e.

Vise-prezidente CCI-TL Bobonaro ne’e fundamenta setór publiku no setór privadu presiza tuur hamutuk hodi kria konseitu ida di’ak, nune’e bele dezeña modelu investimentu ne’ebé hakarak atu halo iha futuru ho nia projesaun ba tinan 10 to’o tinan 30.

Diretór Empreza Kevkél Unipesoál, Lda, ne’e argumenta, atu atinje ida-ne’e Governu lokál tenke kria lei ida-ne’ebé bele asegura setór privadu. Aliende ne’e desizaun politika mós tenke konsisténsia, nune’e investimentu ne’e sira imveste ona bele to’o tinan naruk.

“Ha’u fó ezemplu, tun ba Mau-Mali ne’e la presiza ema li’ur, setór privadu kuandu hakarak ne’e ami tuur hamutuk halo ona. Maibé, lei ida asegura ami ne’e bele ka lae, tanba agora ha’u ba kuda tiha osan, agora ha’u atu kolleta osan ne’ebé ha’u kuda, Governu tenke ajuda liuhusi muda ema sira tun ba prienxe fatin ne’e. Se ha’u halo tiha investimentu hotu tiha, ida-ne’e sai tiha, foun mai fali, dehan ne’ebá labele ona. Husik ita kontinua fali ba ne’ebá, entaun ida ami kuda ne’e oinsá,” nia dehan.

Nia hatutan, to’o ágora setór privadu seidauk interresante atu halo investimentu boot iha rai-laran tanba hasoru obstakulu sira hansan estatutu lei ba rai seidauk define lolos, aleinde ne’e leí Imvestimentu ne’ebé prova mos seidauk implementa ho loloos.

“Lei ne’e ita haree teoria di’ak, maibé pratika mak seidauk di’ak. Ha’u fó ezemplu kiik ida, ita ko’alia kona-bá PNDS ninia alvu ne’e atu hakbiit empreza lokál sira. Se ida-nee atu hakbiit empreza lokál, ita tenke liga mós ho lei aprovizionamentu temi buat ne’e lokál. Entaun iha lei nia laran ne’e hateten, empreza ida atu tuir ba iha kontein lokál ne’e nia tenke ema lokál 100% ou nia na’in ne’e timoroan mak 52%, restu ne’e mak ema estranjeiru. Maibé na realidade, ita la implementa, ita konvida fali emprezáriu estranjeiru sira ne’e hakerek sosiu 100% tau Xina nia naran,” nia dehan.

Tuir emprezáriu ne’e, politika desentralizasaun administrativa no podér lokál ne’e, di’ak tanba munisípiu iha ona Parlamentu Munisípiu ne’ebé bele diskute no halo leí ida di’ak ba munisípiu rasik.

“Ita presiza mak kolaborasaun entre setór públiku ho setór privadu, tanba CCI hanesan mahon ba emprezáriu Bobonaro. Ita presiza haree ida-ne’e, hamutuk ba ita hodi hare saida mak ita atu halo ba munisípiu ida-ne’e. Ami mós iha esperansa ho polítika ida-ne’e, ita bele hamutuk dezenvolve Munisípiu Bobonaro,” nia dehan.

Enkuantu, antes ne’e, PAM Bobonaro, Alexandre Pires, hateten bainhira hakat ba podér lokál no desentralizasaun administrativa sei fó prioridade ba setór privadu iha rai-laran atu halo investimentu ba setór Agrikultura, Turizmu no no rekursu naturál seluk tan ne’ebé eziste iha Munisípiu Bobonaro.

Notísia Relevante: PAM Bobonaro: Antes implementa podér lokál, Governu sentrál sei halo avaliasaun

Jornalista : Sergio da Cruz

Editór     : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!