DILI, 04 fevereiru 2025 (TATOLI)-Komisaun F iha Parlamentu Nasionál (PN) ne’ebé trata asuntu Saúde, Seguransa Sosiál no Igualidade Jéneru, rekomenda ba Ministériu Saúde (MS) aumenta profisionál saúde iha sentru no postu saúde iha munisípiu Lautein.
Prezidente Komisaun F, Maria Gorumali Barreto, akompaña husi deputadu membru komisaun iha dezembru 2024, realiza atividade fiskalizasaun ba Lautein ho objetivu fiskaliza implementasaun planu asaun anuál no ezekusaun Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2024, aleinde observa direita kondisaun serbisu entidade governamentál sira ne’ebé tutela iha área kompeténsia komisaun nian.
Durante fiskalizasaun komisaun nota presiza reforsa profesionál saúde iha sentru no postu saúde iha munisípiu Lautein hodi fó atendimentu di’ak liu-tán ba pasiente sira.
“Rekomendasaun ba Ministériu Saúde, reforsa númeru rekursu umanu iha sentru saúde no postu saúde konforme nesesidade ne’ebé komisaun F identifika iha atividade fiskalizasaun iha munisípiu Lautein”, refere relatóriu fiskalizasaun komisaun F ne’ebé TATOLI asesu, tersa ne’e.
Komisaun rekomenda tau prioridade iha prosesu rekrutamentu 2025 nian ba destakamentu profisionál saúde ba postu saúde Daudere, Leuro no Souro.
Postu saúde Daudere
Durante vizita postu saúde Daudere ne’ebé ho alvu atendimentu ba populasaun 1.763, maibé iha de’it enfermeiru na’in ida ne’ebé hahú serbisu desde 2012 no pesoál ne’e hela iha Laleia, nune’e loro-loron halo dezlokasaun entre Laleia-Daudere, no enfermeiru ne’e nia prezensa la-tuir oras serbisu, tama tarde no serbisu to’o oras meiu-dia de’it.
Kada loron pasiente ne’ebé hala’o vizita iha postu saúde ne’e entre 10-20, maiória ho moras infesaun respiratóriu aguda, hetan fornesimentu aimoruk menus husi kuantidade ne’ebé mak halo pedidu ba sentru saúde tanba kuantidade disponível menus atu distribui ba fasilidade saúde sira.
Sira mos nota laiha kondisaun ijéne no menus organizasaun serbisu no postu saúde SISCA estabelese la tuir padraun tanba besik postu saúde Daudere, iha sede suku Daudere.
Difikuldade mak problema bee-moos dezde 2016, hetan ona apoiu husi Child Fund maibé bee ne’ebé asesu fo’er tanba utilizasaun bee-moos ne’ebé la regulár. Aleinde laiha parteira atu atende konsulta no laiha rede komunikasaun.
Sentru saúde Lautein
Sentru saúde Lautein ho alvu atendimentu ba populasaun 4.000-resin, iha postu saúde 10 mak integra, postu SISCA 10 no klínika móvel ha’at.
Kona-ba rekursu umanu, antes destakamentu profisionál saúde ne’ebé rekruta iha 2024 postu saúde lima hanesa (Pairara, Serelau, Pitileti, Maina I no Laikara) laiha profisionál saúde. Maiória pasiente ho moras infesaun respiratóriu aguda. Sentru saúde ne’e iha karreta multi-funsaun ida no motorizada rua.
Postu saúde Leoru
Komisaun mos vizita postu saúde Leoru ne’ebé ninia alvu atendimentu ba populasaun 1.070, kada loron rejista pasiente na’in lima maiória ho moras infesaun respiratoria aguda no diareia, postu saúde ne’e dalaruma taka tanba profisionál saúde sira halo atendimentu ka vizita domisiliária ba pasiente ho moras króniku.
Postu saúde ne’e iha médiku ida no parteira ida. Farmásia sala kloot no menus organizasaun, la rejista estoke aimoruk, hetan fornesimentu aimoruk la tuir pedidu tanba menus disponibilidade aimoruk atu distribui ba fasilidade saúde ne’ebé iha munisípiu Lautein.
Aleinde postu saúde ne’e laiha kondisaun atu fó atendimentu ba partu, nune’e profisionál saúde fó asisténsia ba partu iha pasiente sira-nia rezidénsia.
Postu saúde Souru
Deputadu sira vizita mós postu Souru, ne’ebé atende populasaun ba aldeia rua no pasiente maiória iha loron segunda ho númeru másimu 30 no mínimu lima, rejista pasiente ho moras infesaun respiratoria aguda no dermatitis. Enkuantu portu ne’e iha médiku ida no parteira ida.
Postu saúde Saka-Kota
Reprezentante povu sira mós hala’o atividade fiskalizasaun vizita postu saúde Saka-Kotta ne’ebé mós atende populasaun iha aldeia tolu no suku ida mós ho populasaun 3.870-resin, iha médiku ida parteira ida no pesoál limpeza ida.
Enkuantu, iha atividade fiskalizasaun ne’e komisaun hala’o sorumutu ho diretór serbisu saúde munisípiu ne’ebé hato’o katak, iha 2024 maske difikuldade, profesionál saúde sira kontinua serbisu ho responsabilidade ba promosaun saúde, konsulta jerál, SISCA, klínika móvel no outreach.
Serbisu saúde munisípiu Lautein iha profisionál ho rejime espesiál hamutuk 147, kompostu médiku 39, enfermeiru no asistente enfermeiru 45, parteira 23 no tékniku aliadu 40.
Profisionál ho rejime jerál hamutuk 41, profisionál kazuál 12 no profisionál ho rejime kontratadu iha 68.
Bá fasilidade saúde serbisu saúde munisípiu Lautein iha sentru saúde lima, postu saúde 28, postu tratamentu rua, postu SISCA 34 no klínika móvel 21.
Transporte iha karreta operasionál haat, karrea multi-funsaun hitu sentru saúde Luro no Ilomár nian iha kondisaun aat, karreta box ida no motorizada 18.
Atinjimentu programa saúde iha 2024, SMI:ANC 1 ho atinjimentu 1.675; ANC 4 ho atinjimentu 417 no totál partu moris 1.078.
Imunizasaun labarik ne’ebé kompleta tinan ida 1.448, labarik ne’ebé kompleta tinan rua 1.305 no labarik ne’ebé kompleta tinan neen 339.
Nutrisaun sweeping ba tetu todan, vitamina a no albendazole ho atinjimentu 2.485, má-nutrisaun moderadu ho atinjimentu 101, má-nutrisaun grave 35.
Planeamentu familiár ba pasiente ne’ebé simu ona counseling uza métodu kontraseptivu 1.227. Aleinde ne’e rejista pasiente ne’ebé vizita fasilidade saúde hamutuk 241.924. Tuberkuloze pasiente ativu no iha faze tratamentu 387 no HIV-SIDA pasiente pozetivu na’in tolu.
Entertantu, relatóriu fiskalizasaun komisaun nian meza PN liuhusi reuniaun plenária iha 03/02/2025 halo ona distribuisaun no kópia ba ezekutivu hodi bele hetan atensaun.
Jornalista : Nelson de Sousa
Editora : Rita Almeida