iklan

NASIONÁL, HEADLINE

Lere dezafia implementasaun PED no defende prioridade ba edukasaun kualidade

Lere dezafia implementasaun PED no defende prioridade ba edukasaun kualidade

Tenente-Jenerál, Lere Anan Timur.

DILI, 20 Juñu 2025 (TATOLI) – Tenente-Jenerál Reformadu, Lere Anan Timur, koloka dezafiu governasaun troka malu iha implementasaun Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu (PED) 2011-2030, ne’ebé hela de’it ona tinan lima no defende setór edukasaun ida kualidade presiza hetan atensaun maka’as husi ezekutivu sira.

“Ha’u haree Timór, ita-nia Governu iha Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu nu’udar liña orientasaun jerál hodi ema ne’ebé ukun ne’e la’o tuir. Dalaruma Governu ida halo, ida mai sobu, Governu ida uluk tuir dalan ne’e, ida mai tuir fali dalan seluk”, nia preokupa bainhira ko’alia iha semináriu nasionál ho tema “Konseitu Estadu no Vizaun Estratéjika ba Dezenvolvimentu Nasionál”, iha salaun Dili Institute of Technology (DIT), ohin.

“Entaun ita-nia estratejia ita nunka bele to’o. Ida mai halo estratejia foun, ida-ne’e problema. Tanba ita ko’alia estratejia, ita ko’alia mós tékniku”, nia hatutan.

Tuir nia, PED agora hela de’it tinan lima, tanba ne’e nia husu ba ukun-na’in sira ka Governu husi 2002 to’o agora ne’e halo buat ruma ka la’e.

“Tuir ha’u-nia haree, Governu ida sa’e no ida tun, dalaruma ita dehan nakdoko uitoan ba Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu 2011-2030 ne’e. Maibé, ita dehan PED ne’e la’o, ita-nia Governu fó ninia atensaun ba saida? Edukasaun, tanba ita Timór ne’e atu riku oinsá se laiha edukasaun no laiha sivilizasaun riku ne’e vale”, nia afirma.

Hodi salienta katak atu dezenvolve país no PED atu la’o ba oin, dahuluk tenke eduka uluk timoroan sira sai matenek.

“Ita orgullu tanba ohin loron iha ona títulu ida ne’ebé aas hanesan lisensiatura, mestradu, maibé serbisu mak laiha karik. Ita S1 ba fali ema nia rai ku’u ai-fuan, más sira mai konta terus, Entaun, primeiru, edukasaun tenke investe, loke eskola, prepara manorin-na’in ho kualidade”, nia sujere.

Nia observa mós katak Governu loke eskola lubun hanesan universidade públika no privada no forma ona timoroan lubun.

“Ha’u-nia oan eskola ka la’e? Ida-ne’e mak ita-nia inan-aman hein saida mak Estadu atu fó. Edukasaun fatór ida ne’ebé prinsipál. Eskola balun ita bele dehan laiha kondisaun más eskola iha. Governu ne’ebé troka malu tenke hatutan, más nia halo ida agora, mai halo fali ida. Ita nunka mais la’o ba oin”, nia afirma.

“Entaun, primeiru edukasaun, segundu saúde ho kualidade, terseiru infraestrutura. Agora ita haluha saúde ho edukasaun, ita fó atensaun liu infraestrutura. Koitadu ita-nia povu ne’e mate hotu sé mak aproveita estrada, ida-ne’e problema”, nia kestiona.

Tuir nia, saúde ne’e importante ba nasaun ida, ba povu ida. “Ohin loron iha polémika iha polítiku sira ko’alia kona-ba saúde, edukasaun, más tantu edukasaun komu saúde ita labele politiza, ita politiza entaun ne’e problema boot”, dehan.

Nia nota durante ne’e Governu halo buat barak iha setór saúde hanesan kria infraestutura to’o suku, forma rekursu umanu, maibé presiza investe liután iha área ne’e hodi fó atendimentu di’ak ba povu ne’ebé presiza.

“Saúde ita haree sei iha problema, Governu presiza kria tan infraestutura saúde, forma tan rekursu umanu, liuliu médiku espesialista ba fuan”, nia rekomenda.

Tuir nia observasaun, infraestutura estrada haree ba munisípiu kuaze 90%-resin di’ak no hela balun de’it, maibé iha planu ba tinan oin, ida-ne’e importante hodi fasilita povu agrikultór lori produtu bá merkadu.

Notísia relevante: Lere: “Laiha dezenvolvimentu, Estadu la vale”

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!