iklan

NASIONÁL, DILI, HEADLINE, OPINIAUN

HOMAN REZILIÉNSIA LIU-HOSI KOMUNIKASAUN IHA SOFRIMENTU NO KILAT MEIK TUTUN IHA PRÉ NO PÓS REFRENDUM TINAN 1999

HOMAN REZILIÉNSIA LIU-HOSI KOMUNIKASAUN IHA SOFRIMENTU NO KILAT MEIK TUTUN IHA PRÉ NO PÓS REFRENDUM TINAN 1999

Aniceto Soares dos Reis

Hakerek na’in: Aniceto Soares dos Reis

Reflesaun ida ba situasaun komplexa iha tinan 1999, ho aproximasaun “Communication Theory of Resilience- CTR”, hanesan forma komunikasaun ida, waihira lida situasaun komplexa.

A. Hanoin Makloke

Luta timor-oan nian ba libertasaun nasionál la’os de’it luta fízika, maibé luta estratega no vizaun ba futuru Timor-Leste, hodi edifika estadu ida ne’ebé ema-hotu sente livre, la sente oprimidu husi poder externa, ameasa, violénsia no determina rasik sira nia futuru.

Hodi fundamenta ideia ne’e, foti versu ida husi poezia husi Eh Foho Ramelau ne’ebé hakerek husi poeta, Jornalista no heroi Francisco Borja da Costa (mate iha inísiu invazaun iha loron 7 fulan Dezembru tinan 1975 iha Portu Díli) ne’ebé ikus mai transforma husi Abílio Araújo sai hinu ba FRETILIN (Frente ampla ne’ebé halibur movimentu hotu ba libertasaun nasionál)  nune’e: “hader kaer rasik kuda-talin eh, hader ukun rasik ita rain eh” ne’ebé hanesan xamamentu ida ba timor-oan hotu atu hader atu revolta hasoru poder externa ne’ebé hanehan no haterus timor-oan sira, oinsá atu kore-an husi okupasaun estranjeira no vizaun ne’e materializa liu-husi hanesan sita iha versu ida husi hinu nasionál Patria, Patria “Pelo caminho da revolução” ne’ebé signifika, exizénsia ba mudansa estruturante ba aspetu polítika, sosiál ekonómika no kultura no kompromissu ida ne’ebé mak forma rezilénsia populár, hodi reziste konsistentemente no presistentemente ba kauza komúm mak ukun rasik-an.

Mudansa estruturante ne’ebé timor-oan sira luta atu alkansa liu-husi referendu iha loron 30 Agostu tinan 1999 la sees husi prosesu komunikasaun ne’ebé efektivu no efikaz iha prosesu luta nia laran no modelu komunikasaun ne’ebé relevante iha kontestu ne’e mak komunikasaun reziliénsia  “Communication Theory of Resilience- CTR” ne’ebé dezenvolve husi Patrice M. Buzzanell iha tinan 2000, ne’ebé hanesan prosesu komunikasaun ne’ebé foka ba oinsá individu, família no komunidade uza komunikasaun hodi atua, jere no hader husi situasaun adversáriu hanesan difikuldade, trauma, stress no situasaun komplexu seluk.

Aprosimasaun CTR, buka atu deskobre oinsá povu Timor-leste, iha asaun violentu ne’ebé eskala bo’ot, uza estratejia komunikasaun hanesan mobilizasaun rede igreija, framming hikas narativa luta no afirmasaun identidade, hodi reziste, reorganiza-an, hodi hetan independénsia totál ne’ebé sai hanesan mehi timor-oan sira nian, dezde revolusaun Manu-Fahi 1912 no inísiu luta iha dékada 70, hodi presistentemente defende to’o alkansa objetivu finál mak ukun rasik-an.

Atu hetan dadus  ruma kona-ba prosesu komunikasaun ho forma CTR iha periódu pré to’o pós referendum iha tinan 1999 (espesífikamente husi pró independénsia), buka interpreta intervista, diskursu, notísia, audiovizual ne’ebé refleta ba postura komunikasaun reziliénsia entre timor-oan sira no karik komponente ruma ne’ebé la sita kompletu husi artigu ne’e bele loke dalan ba elaborasaun artigus, traballu sientífiku no mos ba obra literária seluk iha futuru.

B. Análize Estratejia Komunikasaun

Husi análize ba notísia, materiaal audiovizaul, livru no obra literária seluk, hafahe ba komponente sira ne’ ebé sai fokus husi “Communication Theory of Resilience- CTR” ne’ebé tuir Rachmad (2022), hanesan abilidade atu sustenta, rekupera no ajusta métodu komunikasaun sira, baihira hasoru interupsaun ka mudansa.  CTR envolve flexibilidade, adapabilidade no kapasidade atu ultrapassa obstaklu sira ho konstrutivu. Husi abordajen ne’e, iha kontestu rezisténsia iha periódu pré to’o pós referendum rejista situasaun ne’ebé komplexa no estratejia ne’ebé dezenolve iha liu-husi prosesu komunikasaun hanesan komponente sira husi CTR, hodi fasilita atu materializa hanoin kmo’ok sira ba luta libertasaun nasionál, ho forma tuir mai mai:

  1. Pahat Normalidade

Maske iha periódu referendum timor-oan sira hasoru situasaun komplexu, timor-oan iha kapasidade atu bele ultrapassa situasaun komplexu sira liu-husi via komunikasaun reziliente ne’ebé efetivu no efikaz.  Rezilénsia Komunikasaun tuir Wilson, et, al, 2021, ativa bainhira eventu ka akontesimentu sira ne’ebé maka hamosu, kria sentidu ida lakon “perda” no perturba ema nia moris. Crafting Normality katak, kria normalidade ka interasaun ho maneira ne’ebé bele konsiente katak, buat hotu fila hikas ba normal no normalidade foun kria hela, hodi mantein ábitu tuan ka kria ábitu foun hodi hasoru akontesimentu ne’ebé mak fó interrupsaun. Nune’e, maske stuasaun moris husi pré to’o pós referendum ne’e moruk, triste no nakukun, maibé timor-oan iha  iha determinasaun no korajen atu hasoru situasaun komplexa ne’e no maneira oinsá sira hasoru ne’e hanesan normalidade foun ne’ebé sira kria.

Crafing normality bele entende hanesan prosesu atu dezvia ema nia antensaun, hodi finji kualia buat di’ak deit hummor ka seluk ne’ebé sai hanesan normalidade foun no iha kontestu luta bele nota husi exemplu prátiku iha prosesu luta hanesan tuir mai ne’e:

a. joven balun tenke buka proteje-an iha igreija, tanba perseguidu husi militár Indonézia no Igreija fó oportunidade atu atu sira eskola no mos aprende buat seluk kona-ba moris ne’e hanesan new normal hanesan testemuña ida husi joven rezisténsia Timor Maubere iha entrevista ida iha RTTL, E.P.,  no igreija mos defende defende katak, la’os ba salvasaun klamar mak sai sira nia foku, maibé mos ba isin hanesan Dom Carlos Filipe Ximenes Belo tenik kona-ba pozisaun igreija perante sofimentu povu Timor-Lorosa’e;

Ha’u iha obrigasaun morál, hodi ko’alia hodi lian ki’ak sira no ema simples, waihira sira intimidadu, terorizadu, no labele defende-an ka no haterus sira”.

b. Antes referendu, milísia sira oho ona timor-oan sira, sunu ona uma wain, hakanek no haterus, hanesan tarefa ida hodi kria normalidade foun ba sira no husi responsável rezisténsia fó konsola hodi bele kria normalidade foun ba sira, hodi refelete ba prinsípiu katak, reziste no mana’an “resistir e vençer”.

c. Tensaun entre pró otonomia ho apoiante CNRT, hodi baku rahun sede CNRT iha Lecidere iha loron 26 fulan Agostu tinan 1999 no reajen husi apoiante CNRT hodi oho Placido iha Bekora no esforsu atu reduz tensaun ne’e, ho orientasaun Líder CNRT, Xanana Gusmão CNRT fó 30 juta rupiah entrega ba família Plácido no ida ne’e hanesan esforsu ida hodi kria normalidade foun depois konflitu no kronolojia kona-ba tensaun entre parte rua bele lee iha: https://tatoli.tl/2020/08/27/tinan-1999-xanana-gusmao-orienta-falintil-hakmatek

Iha situasaun komplexu barak durante pré no periódu kampaña ne’ebé laos de’it rejista iha Díli maibé iha Munisípiu hotu ne’ebé tuir dadus ne’ebé mak bele le’e iha relatóriu Chega iha volume kona-ba história konflitu, katak envolve milísia pró Indonézia hanesan, massakre Liquisa, Suai, Apikuru, Tumin no seluk tan, maibé ho baze ba orientasaun líder CNRT Xanana Gusmão ba Falintil hanesan testemuña Chefe Estado Maior das FALINTIL, Taur Matan Ruak “Ami Nia Komandante klaru, Prezidente Xanana klaru, insistentemente husu ba ami atu ami labele responde, ida-ne’e maik ami halo” ba David Dias Mandati (líder CNRT) hodi hatutan katak “labele baku hasoru milísia sira ne’ebé duni imi ne’e” no orientasaun atu hamosu paradigma foun ka normalidade foun katak, konflitu ho konflitu sei la rezolve problema no dalan di’ak ba rezolusaun problema mak ho pasífiku, maske miliár ho milísia sira la kohi entende ida ne’e hodi haterus oho, massakre oin-oin (Massacre Liquisa, Setembru Negro Suai, Apikuru Lospalos, Tumin Oecusse no seluk tan) no hamotuk  infraestruturas hotu, antes sai husi Timor.

  1. Afirmasaun ánkora identidade

Afirmasaun ánkora Identidade  ka (Affirming Identity Anchors) tuir Chernichky – Karcher, et, al, 2019, ne’ebé sita husi  Amankwah, Gyamfi & Oduro, 2022,  hanesan esforsu komunikativa atu bele haforsa no aumenta indentidade. Identidade ne’e independentemente funsiona hanesan tanjível (bele kaer no haré) no intanjível (la bele kaer no labele haré) ne’ebé mak sustenta individu ka gruphou di bele hasoru situasaun trauma ka dezastrosa. Iha Timor-Leste nia kontestu, timor-oan afirma nia-an la’os parte integrante iha Indonézia no fundamentu ne’e mak hafanu nasionalizmu ne’ebé tuir Faharudin, et, al, 2021, hanesan baze atu hadomi rai-doben katak, tane buat di’ak hodi bele bali, hari’i no serbi’i ba interesse nasaun no estadu no mós sentimentu patriotizmu ne’ebé tuir Guntoro, 2012, sakrifika riku-soin no an-rasik hodi defende nasaun no estadu, husi perturbasaun interna no externa.

Timor-Leste la’os parte intergrante iha Indonézia katak, okupasaun durante tinan 24 ne’e ilegál no husi ilegalidade ne’e mak timor-oan sira ho konviksaun katak, Timor ne’e parte ketak ida husi Republika Indonézia no iha identidade no símbolu rasik (rai, povu, bandeira hinu nasional emblema nasionál, dalen) ho baze ba proklamasaun indepenénsia  unilateralmente iha loron 28 Novembru tinan 1975. Afirmasaun ne’e mos rekonese husi Prezidente BJ Habibie no desizaun atu opta referendum ne’ebé bazeia ba fundaentu ida katak, Timor-Leste nunka sai parte integrante iha ba Repúblika Indonézia.

“Saya hanya dua pegangan, Tim-Tim (Timor-Leste) tidak pernah diproklamir oleh bangsa indonésia sebagai wilayah merdeka, dia seperti Brunei, Singapore seperti siapa saja, dia bebas, kedua kita mengarisbahwai, tidak akan bangsa ini, satu masyarakat atau bangsa yang lain dijajah oleh siapa saja, oleh karena itu saya berani melaksanakanya”.

Identidade nasionál tuir Ismail & Artati; 2020, hanesan manifestasaun husi valór kulturais ne’ebé moris no dezenvolve iha nasaun ida no sai hanesan karakterístika ne’ebé diferensia ho nasaun seluk no timor-oan identifika nia an hanesan povu Maubere la’os povu Indonézia. Husi fundamentu ne’e, bele entende katak, Indonézia okupa ilegalmente teritóriu independente no soberanu ne’ebé tuir Jean Bodin, sita husi Magnis-Suseno (2021)  katak, direitu preorogativu, a’as liu, sein limites, la depedente no la iha exepsaun.

Husi dalan naruk ba libertasaun nasional, sofirmentu oi-oin ne’ebé timor-oan sira hasoru, referendum mosu hanesan roman ida  ne’ ebé mosu iha nakukun laran, hodi guia atu timor-oan sira bele to’ o iha objetivu ida ne’ ebé mak hakarak. Referendu hanesan biban ida hakotu futuru ida no ukun rasik an ne’ e ba timor-oan hanesan valór husi luta inkansável, konsistente, presistente no finalidade ne’ e mak tenke alkansa no hakotu historia moruk ne’ ebé horut tinan barak nia laran.

  1. Mantein no uza rede komunikasaun

Iha kontestu luta ba libertasaun nasionál iha frente tolu hanesan Frente Armada, Klandestin no Diplomátika no iha kontestu uza aprosimasaun Communication Theory of Resilience- CTR foka ba komunikasaun husi Frente Klandestina ne’ebé envolve organizasaun rezisténsia oi-oin (tuir dadus husi Konsellu Kombatentes Nasionál hamutuk 15), hodi luta ba kauza komúm mak auto determinasaun liu-husi via referendum iha loron 30 fulan Agostu tinan 1999 no rezultadu referendum anúnsia husi ONU iha loron 4 fulan Setembru tinan 1999 ne’ebé konfere vontade popular katak, hakarak ukun rasik-an. Maintaining and Using Communication Networks katak, mantein no uza rede komunikasaun (organizasaun rezisténsia) ne’ebé envolve ligasaun forte no fraku sira, iha ema ida nia rede sosiál ka sumbiña ida, hodi hetan konsellu, assisténsia no apoiu emosionál. Ligasaun iha promosaun kampaña la haré ba fraku ka forte forte maibé hotu-hotu assosia-an iha CNRT (Conselho Nacional Resistência Timorense) ne’ebé lidera husi Kay Rala Xanana Gusmão, hodi fó instrusaun ba kuadru husi CNRT ne’ebé mak halo kampaña hodi konvense povu hodi vota ba ukun rasik-an.

Material audiu visual barak mak sai hanesan provas oinsá militár no milísia pró Indonézia sira  halo violénsia, intimidasaun, presaun no perseguisaun ba kuadru rezisténsia no timor-oan sira ne’ebé mak buka atu haklaken vizaun ukun rasik-an ba nia maluk seluk katak, independénsia mak solusaun viável liu ba Timor-Leste nia futuru.

Iha situasaun komplexa ne’e , CNRT ho lideransa Kay Rala Xanana Gusmão sai hanesan solution  maker, tanba instrusaun kona-ba liñas orientadora ba prosesu libertasaun nasional mai husi Prezidente CNRT ne’ebé hanesan mos Comandante em Chefe das FALINTIL no hanesan testemuña husi Reprezentante FALINTIL ba Komissaun Pás no Estabilidade, Riak Leman iha entrevista ho Ajénsia Tatoli iha loron 27 fulan Agostu tinan 2020 katak, orientasaun tomak iha prosesu luta, “FALINTIL simu orientasaun husi Xanana Gusmão, husu FALINTIL no husu joven sira hotu-hotu tenke hakmatek, tanba se timor-oan mak halo buat ruma mak durasaun funu ne’e sei sa’e tan ba tinan 24”  no orientasaun hanesan mós ba Dewan Solidaritas Mahasisma Timor Timur – DSMTT ne’ebé mak organiza luta husi eskola ba eskola, juventude hodi apoiu prosesu luta ba libertasaun nasional, no líder husi CNRT, David Dias Mandati ne’ebé rona instrusaun husi Xanana Gusmão hodi labele halo reajen hasoru milísia sira.

Postura husi rezisténsia hodi hewai violénsia reflete ba elementu ida husi CTR katak, husi organizasaun CNRT ne’ebé mak sai hanesan subriña, líder husi organizasaun rezisténsia simu konsellu no apoiu emosionál atu labele reajen, ho pasífika, hatudu maturidade atu bele alkansa lalais ukun rasik-an no via ida ne’e mak bele hakotu sofirmentu husi timor-on sira durante tinan barak nia laran, hodi homan futuru ida ne’ebé timor-oan sira hotu mehi dezde hori-uluk kedas no orientasaun ne’e hatutan kamada hotu, atu kumpri.

  1. Aplika lójika alternativa

Komponente ida husi CTR mak aplika lójika alternativa “Putting Alternative Logics to Work” liu-husi re-framing “reenkuadramentu” ba memória iha passsadu ne’ebé tuir Chernichky-Karcher, et, al, 2019 no Lillie, et, al, 2018, ne’ebé sita husi Amankwah, Gyamfi & Oduru, 2022 katak, lójika alternativu ne’e re-framming situasaun stress ho maneira ne’ebé la ignora stress, hodi envolve admissaun ba desizaun ba situasaun ida, hodi halo aranju ba maneira kreativu, prátiku no aleiatórias (random), duké maneira sistemátika sira hodi  hasoru krize sira.

Memória sira iha passadu sempre sai referénsia ida no tenke rekoñese hirak ne’e, hodi sai hanesan baze ida, hodi halo arranju ba solusaun. Waihira re-framming passadu, hanesan sofrimentu, violénsia tortura no assaun brutál seluk ne’e la’os hanesan derrota ida, maibé hanesan sakrifísiu sagrada ida ne’ebé mak nesessita duni atu bele reziste to’o hetan vitória, katak, sakrifísiu, determinasaun no korajen husi prosesu ida ne’e iha valór no nia folin mak ukun rasik-an.

Memória moruk husi inísiu dékada 70 to’o pré referendum husik hela fitar ne’ebé mak susar atu haluha, buat hirak ne’e kauza husi barbaridade militár Indonézia ho hirak ne’ebé apoia, hodi rezulta mate, hamalaha, difísiensia, danos fízikus no materiais ne’ebé sai hanesan motivu ida hodi revolta, hodi muda estruturalmente situasaun ne’ebé mak hasoru iha passadu, katak hakrbi violénsia, dominasaun poder estranjeira ne’ebé haterus timor-oan iha rai ne’ebé nia rain rasik iha rai ida ne’ebé nia husar talin hakoi ba no hakarak mak “ uma tera livre, para gente livre” – Prezidente Nicolau Lobato.

Saida mak timor-oan hakrak alkansa mak Liberdade ne’ebé tuir Magnis-Susseno  (2021) katak, essénsia husi liberdade mak “hak setiap orang dan kelompok untuk mengurus diri sendiri lepas dari paksaan”  no ida-ne’e mak Timor-oan hakarak hanesan fundamenta husi Xanana Gusmão iha serimónia tomada de posse IV Governu Konstitusionál iha tinan 2007“ O maior desejo do nosso povo é viver em sossego, livre de perseguições políticas, livre de insegurança, quanto da sua vida, livre da ameaça ou violação dos direitos humanos! O povo quer viver em paz, sem tiros sem guerra, seja entre timorenses, seja com qualquer outro povo”,  hodi ema hotu bele moris hamutuk nu’udar maun-alin, viziñu ne’ebé mak di’ak no la iha tan konflitu ne’ebé mak haterus timor-oan sira.  

Kada Timor-oan ida grava metin iha neon katak, ukun rai seluk nian ladiak, hakribi no hakarak atu ukun ne’ebé Timor-oan rasik mak lidera, mak ukun rasik-an ka kaer rasik kuda talin. Afirmasaun ne’e sita hikas múzika poezia Foho Ramelau iha ne’ebé transforma ba tétun iha versu ida hateten “tan sá timor-oan hakru’uk bei-beik, tansá timor-oan atan uai-uain, tansá timor-oan ulun sudur uain-uain?” ne’ebé komplika husi Gusmão; 2018, no versu husi poezia Francisco Borja da Costa ne’e tatoli mensajen reflesaun ida kle’an kona-ba ezijénsia ba mudansa liu-husi revolusaun, la soi atu sai atan no ulun sudur-tan.

Kansaun hanesan xamamentu ida hodi fanu konsiénsia ba kauza komúm ida no ida ne’e nota husi múzika husi Lahene Group ho tema “Horas to’o ona, atu ita hili, ba futuru ida ne’ebé ho dame” no ho re-framming passadu, fanu ema hotu, provoka emosaun atu hakribi saida mak lalos no hili opsaun ne’ebé mak di’ak liu ba sira nia futuru.

Oinsá homan reziliénsia populár iha inimigu  nia pressaun, iha violénsia, iha terrór, iha ai-hanar nia le’e?  Iha kampaña antes referendum 1999 iha video dokumentáriu barak ne’eb´emak relata kona-ba asaun barbaridade husi militár, maibé reziliénsia populár ne’e forma husi mensajen nasionalista no patriotizmu liu-husi narativa fraze sira hanesan “mate ka moris ukun-rasik-an” mate-bian sira la toba nia nia ran-ho ruin sei habokur rai Timor-Leste no mós mensajen inspirativa husi Prezidente Nicolau Lobato no konvikasaun katak, “Nós somos um país pequeno e fraco. Entretanto, sabemos, podemos e devemos vençer”  no forsa ba vitória ne’e mak povo ne’ebé Prezidente Nicolau Lobato tenik ““Contamos com uma força insegotável e que contribua desizivamente para a luta, que é o povo”  no Xanana Gusmão deskreve “o Heroi, o verdadeiro heroi, é o povo de Timor Lorosa’e.

  1. Backgrounding communication

Husi dokumentáriu no audivizuál no relatóriu Chega ne’ebé nini história disponivel iha: https://www.etan.org/etanpdf/2006/CAVR/bh/03-Sejarah-Konflik.pdf retrata kona-ba assaun brutalizmu iha tinan 1999, mosu iha neon husi timor-oan sira kona-ba saida mak essénsia husi independénsia iha futuru no hodi lida situasaun komplexu ne’e mak tuir Chernichky-Karcher et, al., 2019; Lillie et al., 2018 katak, lejitima sentimentu negativu, iha tempu hanesan foka ba asaun pozitivu ho komunikativu, hodi foka ba aspetu pozitivu husi situasaun ne’ebé mak nakonu ho presaun, enkuantu tau se’es aspetu negativu.

Enkuantu konsientemente ignora sentimentu negativu, la ignora realidade hanesan lakon, moras, hodi dudu ba oin asaun pozitivu ne’ebé envolve rekonstrusaun konsiénsia ba mehi, emosaun no asaun pozitiva ne’ebé mak bele reduz sentimentu negativu ne’ebé reflete ba realidade ne’ebé mak ema lakohi, maibé lejítima. Realidade moris ne’ebé timor-oan sira hasoru moruk duni no lakohi atu akontese, maibé militár no milísia pró Indonézia lejitima asaun brutál sira ne’e, hodi justifika sira nia derrota iha antes, periódu no depois referendu ne’ebé maioria timor-oan deside haketak-an husi Indonézia.

Sofirmentu timor-oan nia bele deskreve iha múzika ho titlu “mate mohu, soe isin lemorai, ruin naklekar, tan ha’u rai doben”  artista Antoninho Martins halo narativa ida oinsá determinasaun husi povu ida, hodi luta ba kauza komúm mak ukun rasik-an, maske ninia vida rasik mós sai hanesan alvu ba inimigu, pereseguidu no ameasa oi-oin, maibé la hakiduk ba kauza ne’ebé nia defende.

Finalidade husi luta naruk husi Timor-oan sira mak hari’i nasaun independente ida ne’ebé timor-oan sira mak na’in ba ukun no iha konvikasaun dezde uluk hanesan Prezidente Nicolau Lobato tenik “A nossa vitória é apenas questão do tempo …, sabemos, que devemos vençer”, no nasaun ne’ebé tuir Magnis-Susseno katak, instituisaun sentrál ne’ebé assegura unidade polítika, ne’ebé mak administra no ukun territóriu ida. Maibé, la’os ukun de’it mak maibé fó garantia ba direitu báziku sira no hadi’a padraun moris di’ak sidadaun nian, la’os asaun violenta ne’ebe hatauk no haterus, hanesan situasuan moruk ne’ebé timor-oan sira hasoru durante tinan 24 nia laran.

  1. Konkluzaun

Timor-oan moris iha situasaun komplexa durante tinan 24 nia laran no referendu iha loron 30 fulan Agostu tinan 1999 no rezultadu anúnsia iha loron 4 fulan Setembru tinan 1999, hanesan via únika no viável liu atu bele sai husi sirklu konflitu no violénsia ne’ebé timor-oan sira hasoru tinan barak nia laran no mós hahu hikas sirklu foun ida ne’ebé timor-oan ne’ebé líder Conselho Nacional de Resistência Timorense – CNRT sempre defende katak “heroi lolos ba ukun rasik-an mak povu Timor-Lorosa’e”.

Komplexidade moris husi periódu pré to’o pós referendu, refelete los ba komunikasaun rezistente ka Teoria Reziliénsia Komunikasaun (Communication Theory of Resiliency- CTR) ne’ebé dezenvolve husi Patrice M. Buzzanell iha inísiu tinan 2000, ho dimensaun balun tuir mai:

  1. Crafting normalicy – kria normalidade ba timor-oan sira ne’ebé mak afetadu husi konflitu no violénsia no desvia inimigu nia atensaun iha situasaun komplexa balun.
  2. Affirming Identity Anchors – konsolida identidade ida katak, Timor-Lorosa’e la pertense ba Repúblika Indonézia hanesan Prezidente BJ Habibie mos rekoñese “Tim-Tim (Timor-Leste) tidak pernah diproklamir oleh bangsa indonésia sebagai wilayah merdeka”no ida ne’e mak provoka implantasaun sentidu nasionalizmu no patriotizmu.
  3. Maintaining Networks – mantein no bali rede rezisténsia hodi sobrevive, ligasaun iha promosaun kampaña la haré ba fraku ka forte forte maibé hotu-hotu assosia-an iha CNRT (Conselho Nacional Resistência Timorense) ne’ebé lidera husi Kay Rala Xanana Gusmão, hodi fó instrusaun ba kuadru husi CNRT ne’ebé mak halo kampaña hodi konvense povu hodi vota ba ukun rasik-an.
  4. Putting Alternative Logics to Work – Aplika lójika alternativa liu-husi re-framing ba memória iha passsadu sofrimentu, violénsia tortura no assaun brutál seluk ne’e la’os hanesan derrota ida, maibé hanesan sakrifísiu sagrada ida ne’ebé mak nesessita duni atu bele reziste to’o hetan vitória, katak, sakrifísiu, determinasaun no korajen husi prosesu ida ne’e iha valór no nia folin mak ukun rasik-an.
  5. Backgrounding communication – ignora sentimentu negativu, maibé la ignora realidade, (sofrimentu lakon materiál no fíziku, moras no seluk tan) hodi dudu ba oin asaun pozitivu ne’ebé envolve rekonstrusaun konsiénsia ba mehi, emosaun no asaun pozitiva ne’ebé mak bele reduz sentimentu negativu ne’ebé reflete ba realidade ne’ebé mak ema hotu lakohi, maibé inimigu lejítima ida ne’e.

Independénsia ne’ebé timor-oan mana’an liu-hisi referendu la’os luta armada ka diplomásia maibé luta ba vizaun ba futuru Timor-Leste nian no determinasaun husi povu iha pressaun, violénsia, perseguisaun oi-oin nia le’et, liu-husi komunikasaun reziliente entre organizasaun rezisténsia sira ho sidadaun ne’ebé luta ba ukun-an,  reziste to’o alkansa objetivu finál.

  1. Referénsia
  2. Gusmão, M. (2018), Nicolau Lobato: Sabemos e Devemos Vençer, Centro Nacional Chega & Dioma, Malang.
  3. Magnis-Susseno, F. (2021), Etika Politik: Prinsip Moral dan Dasar Kenegaraan, Kompas Gramedia, Jakarta.
  4. Gusmão, X. (2012), Xanana Gusmão e os primeiros 10 anos da construção do estado timorense, Porto Editora, Porto.
  5. Faharudin et, al (2021) Nasionalisme: Ragam dan Rasa, Idea Press, Yogyakarta.
  6. Guntaro, M., Menanamkan Semangat Nasionalisme & Patriotisme Pada Generasi Muda Di Tengah Pluralisme, disponível iha https://core.ac.uk/download/pdf/288058331.pdf
  7. Amankwah, A.N, Gyamfi R.A. & Oduro (2022), Cultivating Communication Resilience as an Adaptive-Transformative Process During a Global Pandemic: Extending the Purview of the Communication Theory of Resilience, disponível iha; https://ijoc.org/index.php/ijoc/article/view/17736
  8. Wilson, S.R. et, al, (2021), Developing and Validating the Communication Resilience Processes Scale, disponível iha; (PDF) Developing and Validating the Communication Resilience Processes Scale
  9. Sejarah Konflik, disponível iha: https://www.etan.org/etanpdf/2006/CAVR/bh/03-Sejarah-Konflik.pdf
  10. Rachmad, Y., D., (2022), Communication Resilience of Theory, YER E-Book Publication, disponível iha, https://orcid.org/0000-0001-6414-3252
  11. Martins, E.S. (2020) Tinan 1999, Xanana Orienta FALINTIL Hakmatek, Tatoli, disponível iha: https://tatoli.tl/2020/08/27/tinan-1999-xanana-gusmao-orienta-falintil-hakmatek/
  12. Martins, E. S. (2020) DSMTT nia luta ba libertasaun nasionál ne’e luta koletivu, disponível iha DSMTT nia luta ba libertasaun nasionál ne’e luta koletiva – TATOLI Agência Noticiosa de Timor-Leste
  13. RTTL (2023), Oecusse oan husu Missa agradesimentu ba tragedia massakre Tumin ba dala 24, disponível iha; https://youtu.be/HzDuCLYTKqg?si=fqqTtvIABS3h1LTt
  14. Sanchez, H. (2019) Rezultadu Referendum 1999, timor-oan, 344.580 rejeita autonomia, disponível iha, Rezultadu Referendu 1999: Timoroan 344.580 Rejeita Autonomia – TATOLI Agência Noticiosa de Timor-Leste
  15. RTTL, E.P., (2022), Kontribuisaun husi Dom Carlos Filipe Ximenes Belo, disponível iha: https://youtu.be/zjwsfu_CpsQ?si=vofDlHiic8oDmsn4
  16. Journeyman Pictures, Documenting the atrocities of militias in East Timor, disponível iha https://youtu.be/TselhLY8jzQ?si=4hB1fiDHJurNhkld
  17. Journeyman Pictures, independence Supporters Massacres at Suai, Eas Timor (1999), dispomível iha https://youtu.be/-7urjZ6rMus?si=j6rh8wOzBKnqY2Br
  18. Documentary – East Timor The Unseen Massacre Parte 5, disponível iha; https://youtu.be/IOB6QZTMQos?si=oWz_YnxA8L1bzlru
  19. Pidato Habibie Tentang Cinta dan Timor Timur, disponível iha:  https://youtu.be/3wsV9EQoOB0?si=_IGKWQCEjZgaFC_-
  20. CCLN (2023), https://cclntimorleste.tl/wp-content/uploads/2023/10/Lista-organizasaun-registensia.pdf
  21. Taur Matan Ruak 1999, disponível iha; https://youtu.be/OCC-7_mU2Vc?si=QRB6nsoumIWBfF5A
  22. RTTL (2023), Massakre Apikuru Lautem mak taka TL nia liberdade husi Invazor Indonezia nia ukun, disponível iha; https://youtu.be/taWzgiRjLu0?si=cfFvNpe4YGxps_Ug
  23. RTTL (2023), Suai oan sira lakohi Covalima sai nakukun dala ida tan, https://youtu.be/lpDdr-_-k9w?si=IomkgdT2TCfBrqY9
  24. RTTL (2024) Vitima Masakre Liquisa fuan bo’ot troka hahalok krueldade ho rekonsiliasaun, disponível iha; https://youtu.be/Mso-CxQSex0?si=wdJDFAQlMZxl4aiM
  25. CCLN (2023), Lista Organizasaun Rezisténsia; disponível iha https://cclntimorleste.tl/wp-content/uploads/2023/10/Lista-organizasaun-registensia.pdf
  26. Lahene Group: Horas to’o ona, dispinível iha: https://youtu.be/thz6XBzuoNE?si=DW8zx850Zvc6G3ZN

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!