DILI, 23 Marsu 2026 (TATOLI) – Kámara Komérsiu no Indústria (CCI-TL) alerta katak frakeza iha jestaun finanseira sai hanesan problema prinsipál ne’ebé setór privadu nasionál hasoru, liuliu asesu ba kreditu no dezenvolvimentu negósiu.
Prezidente CCI-TL, Jorge Serrano, hateten katak maioria empreza iha Timor-Leste seidauk iha kapasidade di’ak iha área jestaun finanseira no kontabilidade, tanba ne’e CCI-TL kontinua fó formasaun no halo advokasia ba membru sira ne’ebé hasoru problema iha sira-nia atividade negósiu.
Nia mós subliña katak ekonomia Timor-Leste sei nafatin depende maka’as ba setór públiku, ho gastu Governu nu’udar motór prinsipal ba kreximentu. Maibé, barreira estruturál sira hanesan asesu limitadu ba finansa, infraestrutura ne’ebé seidauk dezenvolve di’ak, merkadu doméstiku ki’ik no regulasaun ne’ebé restritu, kontinua limita dezenvolvimentu setór privadu.
Nia salienta katak ekonomia Timor-Leste sei kontinua depende maka’as ba setór públiku, ho gastu Governu nu’udar motór prinsipál ba kreximentu, maibé barreira estruturál sira hanesan asesu limitadu ba finansa, infraestrutura ne’ebé seidauk dezenvolve di’ak, merkadu domestika ki’ik, no regulasaun ne’ebé restritu, kontinua impede dezenvolvimentu setór privadu.
“Setór privadu kontinua ki’ik, kreximentu modestu de’it, no konsentra iha setór balun ne’ebé produtividade ki’ik, ne’ebé limita diversifikasaun ekonómika, kriasaun empregu no kreximentu sustentavel”, Jorge Serrano hateten iha Sentru Konvensaun Dili, ohin.
CCI-TL define ona prioridade atu fó apoiu liu ba mikro, pekena, no média empreza, liuliu ba joven no feto emprezária sira, atu aumenta partisipasaun no kapasidade iha vida negósiu.
Nia salienta mós katak setór privadu sei iha hela faze konsolidasaun no adaptasaun iha prosesu konstrusaun Estadu. Adaptasaun ba mudansa rejionál no globál sai dezafiu boot, liuliu iha área modernizasaun no produtividade.
Iha parte seluk, nia kritika rezultadu husi fórum negósiu ne’ebé Governu no CCI-TL halo, maibé rezultadu seidauk hetan no husu atu halo avaliasaun ba objetivu sira ne’ebé atinje ona.
“Bainhira iha problema ruma ho ekonómia rai-laran hanesan inflasaun ba presu produtu sira ne’ebé impaktu husi ekonomia globál ema hotu halo komentáriu tanba liga ema hotu nia moris. Maibé, iha parte ida ha’u sente la justu bainhira buka fó sala de’it ba Governu ka setór privadu”, nia dehan.
Serrano salienta katak hothotu akompaña dezenvolvimentu ne’ebé agora la’o iha rai-laran, liuliu infraestrutura, esforsu hotu Governu halo, atu estimula ekonomia no fasilita mobilidade ema no merkadoria iha territóriu tomak. “Dezafiu prinsipál ba setór privadu iha rua de’it, ita seidauk fiar malu no ita seidauk rona malu. Ita fiar liu ema sira seluk do que ita timoroan ho timoroan”, nia realsa.
Maski nune’e, CCI-TL konsidera katak setór privadu nasionál seidauk fó prejuízu boot ba Estadu, no presiza oportunidade atu dezenvolve liután.
Iha eventu ne’e, Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku, Francisco Kalbuadi Lay, reafirma Governu nia kompromisu atu hametin kolaborasaun ho setór privadu, harii konfiansa, no avansa ba kreximentu ekonómiku inkluzivu iha Timor-Leste.
Tuir nia, Timor-Leste hautudu progresu ekonómiku iha 2025 ne’ebé atinje 4,6, inflasaun kontroladu iha 1,2% no aumentu reseita fiskál 2,1%. Investimentu públiku sa’e 1,8% no investimentu privadu 9,7%, no esportasaun sa’e 20,1%.
Governante ne’e mós husu ba setór privadu sira atu diversifika ekonomia ho dezenvolvimentu iha agrikultura no enkoraja sira atu transforma produtu lokál no aumenta valór liuhusi mini-indústria hanesan prosesamentu kafé, nuu, ai-farina, no seluk tan.
“Ideia ki’ik bele kria negósiu boot. No pasu ki’ik bele lori Timor-Leste ba futuru ida ne’ebé forte, diversifikadu no independente. Mai ita hamutuk, ho konfiansa no vizaun atu harii Timor-Leste ida ne’ebé prósperu ba jerasaun ohin no aban”, nia enkoraja.
Jornalista: Arminda Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora




