iklan

HEADLINE, POLÍTIKA

Parlamentu aprova proposta Lei Promosaun ba Esportasaun iha finál globál

Parlamentu aprova proposta Lei Promosaun ba Esportasaun iha finál globál

Deputadu sira iha uma fukun Parlamentu Nasionál halo aprovasaun ba lei ne'ebé aprezenta husi Governu. Imajen dokumentasaun TATOLI

DILI, 24 Marsu 2026 (TATOLI)-Parlamentu Nasionál aprova iha finál globál proposta lei númeru 20/VI(2a)-Lei Promosaun ba Esportasaun nian ho votu a favór 56, kontra no abstensaun 0.

“Lei pasa iha finál globál”, Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, fó sai iha sala plenária Parlamentu, ohin.

Líder másima husi órgaun lejizlativa ne’e espera promulgasaun lei ne’e husi Prezidente Repúblika, nune’e Governu hala’o nia serbisu hodi halo prosedimentu implementasaun lei ne’e.

Antes ne’e, Ministru Komérsiu no Indústria (MKI), Filipus Nino Pereira, hateten katak lei ida-ne’e la’ós dokumentu jurídiku ida, maibé sai nu’udar xave estratéjiku atu loke dalan ba futuru ekonómiku Timor-Leste ne’ebé sustentavel no independente.

Nia dehan lei ida-ne’e importante tanba haree ba integrasaun rejionál no globál, Timor-Leste sai ona membru Organizasaun Mundiál Komérsiu (OMK) no Asosiasaun Nasaun Sudeste Aziátiku (ASEAN, sigla inglés) no presiza kompete iha merkadu boot ida-ne’e maka tenke iha enkuadramentu jurídiku ne’ebé aliña ho padraun internasionál.

“Lei ne’e sei fó konfiansa ba investidór sira katak, Timor-Leste iha ambiente negósiu ida ne’ebé favoravel no prontu atu halo interasaun ho merkadu mundiál”, nia afirma.

Lejizlasaun ne’e mós atu fó insentivu ba empreza sira, kria kategória foun mak empreza esportadora ne’ebé hetan sertifikadu husi Governu sei bele benefisia husi meiu oioin hanesan prosedimentu alfandegáriu ne’ebé fásil liu ba tratamentu fiskál favoravel no mós asesu ba rai ka instalasaun Estadu nian atu apoia sira-nia atividade ekonómika.

Aleinde ne’e, halo promosaun ba bens no servisu ne’ebé halo iha Timor-Leste, Governu hakarak haree produtu nasionál sira hanesan kafé, produtu agríkola no serbisu sira seluk bele asesu ba iha merkadu internasionál no fásil liu. “Lei ida-ne’e sei kontribui ba redús obstákulu administrativu no burokrasia ne’ebé la nesesáriu hodi fasilita prosesu esportasaun”, nia dehan.

Governante ne’e subliña katak lejizlasaun ne’e fornese protesaun jurídika ba esportadór sira hasoru kualkér prátika injusta, nune’e sira bele halo investimentu ho konfiansa no seguransa.

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!