MRT divulga koñesimentu kona-ba Projetu Perfurasaun Mármore We-uah ba estudante sira

MANATUTU, 21 Agostu 2026 (TATOLI) – Empreza Murak Rai Timor (MRT, E.P) habelar informasaun kona-ba Projetu Perfurasaun Mármore We-Uah, Ilimanu, Manatutu, ba estudante sira husi Eskola Bázika Sentrál Públika Hatu Metak, inklui nia filiál rua, Eskola Públika Filiál (EPF) Mamóre Laklo, no Eskola Bázika Filiál (EBF) Be’edan.
Membru Konsellu Diretivu MRT, Dionísio Martins, hatete fahe koñesimentu kona-ba projetu ne’e importante, tanba bele fó oportunidade ba estudante sira atu hatene prosesu no atividade perfurasaun mármore, nune’e sira bele hahú planeia sira-nia futuru profisionál.
“Ohin, ami fó aprezentasaun kona-ba aspetu tékniku, hahú husi esplorasaun to’o faze perfurasaun. Ita konvida eskola tolu ne’e tanba sira besik liu iha área perfurasaun, entaun sira mak ami-nia prioridade ne’ebé aas atu fó uluk ba sira, nune’e bele iha koñesimentu kona-ba atividade perfurasaun mármore. Durante sira besik hela fatin ne’e, maibé la komprende saida mak mármore”, Dionísio Martins realsa.

Nia esplika katak prosesu esplorasaun mármore ne’e iha etapa 10, ne’ebé hahú husi rekoñesimentu rejionál, inklui revizaun mapa, imajen satélite, relatóriu, estrutura jeolójika, asesu no formasaun ne’ebé iha mármore.
Etapa daruak mak mapeamentu jeolójiku no prospesaun, ne’ebé inklui elaborasaun mapa afloramentu no rejistu kona-ba litolojia, kontaktu jeolójiku, falla, fratura, dobra no alterasaun.
Etapa turimai mak amostrajen superfíse no teste laboratóriu, ne’ebé envolve kolleta amostra reprezentativa no halo teste patrofgráfiku, kímika, kór, densidade, aborsaun bee, no rezisténsia.
Investigasaun jeofízika uza métodu rezistividade ka sízmiku atu avalia kontinuidade iha subsuperfísie, zona alterasaun, fratura no espesura.
Depois, iha perfurasaun eksploratória, ne’ebé hala’o hela iha Ilimanu ho uza broka diamantada atu determina espesura, profundidade, kontinuidade, kondisaun estruturál no kualidade mármore. Iha etapa rejistu testemuña perfurasaun no kolleta dadus, ekipa téknika rejista litolojia fratura, rekuperasaun, variasaun kór, no observasaun jeotéknika.
Etapa seluk mak modelajen jeolójiku 3D, ne’ebé integra dadus husi mapeamentu, perfurasaun, topografia no jeofízika ba dezenvolve sesaun no modelu 3D. Iha mós estimativa rekursu no klasifikasaun kualidade, ne’ebé objetivu atu estima volume no tonelajen no klasifika kualidade mármore, hanesan premium, standar, komersiál no kualidade aas.
Tuirmai, iha amostrajen bloku boot ka pilotu, ne’ebé envolve hasai bloku mármore atu avalia tamañu, rekuperasaun, aparésia no performánsia durante korte no polimentu.
Etapa ikus mak avaliasaun rezerva, fezabilidade no dezenvolvimentu pedreiru, ne’ebé determina rezerva mineiravel, dezeñu pedreira, sekuénsia produsaun, kontrolu ambientál, ekipamentu no viabilidade ekonómika.
Deonísio esplika katak Projetu Perfurasaun Mármore iha Ilimanu, sei iha pontu perfurasaun hamutuk neen. Pontu primeiru remata ona ho profundidade metru 170, enkuantu pontu daruak foin hala’o perfurasaun durante loron rua no atinje profundidade metru 10. Perfurasaun ne’e sei kontinua to’o ekipa hetan mármore iha área ne’ebé define ona.
“Ita halo perfurasaun ne’e tenke fura hotu marka ne’ebé ita tau ona, tanba pontu sira ne’e pontu importante atu ita hatene rezerva mármore ne’e hira. Serbisu perfurasaun ne’e han tempu fulan tolu, maibé bele liu no bele la to’o, tanba depende ba serbisu iha terrenu”, dehan.
Diretór Eskola Bázika Sentrál Públiku Hatu Metak, Adelinho da Cunha, hatete katak sira vizita projetu perfurasaun mármore We-Uah, Ilimanu tanba hetan konvite husi MRT atu vizita dureta no hatene informasaun kona-ba atividade perfurasaun mármore.
“Ha’u apresia tebes, tanba ami bele lori estudante sira bá haree diretamente fatin perfurasaun mármore no tékniku sira esplika rasik mós lala’ok atu hetan mármore ne’e”, katak.
Tuir nia, vizita ne’e importante no vantajen boot ba estudante sira, tanba bele aumenta koñesimentu no hahú hili ona sira-nia interese profisionál iha future, inklui atu sai jeólogu ka profisaun seluk.

Nia hatete katak, tuir esplikasaun husi ekipa téknika, perfurasaun no dezenvolvimentu mármore ne’e hatudu rezultadu di’ak, rekursu ne’e bele esplora no dezenvolve tinan 50 to’o 100, entaun sira iha oportunidade atu kontinua dezenvolve rikusoin ne’e.
Estudante Miquela Sarmento kontente tebes tanba bele vizita Ilimanu no haree diretamente fatin perfurasaun mármore ne’ebé tékniku sira esplika ba sira kona-ba tipu fatuk sira ne’ebé foti iha rai okos.
“Ami mós hakarak sai jeólogu hanesan maun tékniku sira ne’e, maibé atu to’o ne’ebá ami presiza estuda maka’as”, nia dehan.
Estudante husi eskola tolu ne’ebé vizita fatin perfurasaun mármore We-Uah, Ilimanu, ne’e hamutuk 60-resin.
Notísia relevante: Primeiru-Ministru halo vizita bá sítiu perfurasaun Projetu Mármore We-uah iha Ilimanu
Jornalista: Arminda Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora

