DILI, (TATOLI)-Istórikamente Timor-Leste nudár rai ida ne’ebé nakonu ho konflitu to’o agora atu kompleta tinan 20, tanba ne’e, Primeiru Ministru (PM), Taur Matan Ruak, halo alerta ba entidade hotu, atu konsentra hametin pás no estabilidade hodi hala’o dezenvolvimentu ba rai doben ne’e.
“Kuaze ita bele dehan hasai tiha kultura ida, konvivénsia ne’e nakonu ho konflitu, funu i entaun dezde depois funu ita konsentra para hanusá mak hametin pás no estabilidade”, afirma Taur Matan Ruak, ohin, bainhira loke ofisiálmente loron nasionalizmu Funsaun Públika ba dala-15, iha Edifísiu Ministériu Finansa, Dili.
Taur Matan Ruak, nudár eis gerrilleiru ne’e aprofunda katak, se la iha pás maka sei la iha dezenvolvimentu no konstrusaun estadu mós sei labele la’o. tanba ne’e, tuir Taur Matan Ruak, pás no estabilidade ne’e, buat ne’ebé timoroan sira bele halo mak timoroan rasik tenke rekonsilia malu.
“Ligadu ho situasaun pasada, ita orienta ita-nia idea tomak iha prinsípiu rua; ida funu la hasoru povu Indonézia Pelu kontráriu funu hasoru rejime Indonézia tanba ne’e kuandu rejime monu, iha rejime foun ida, rejime entre Timor-Leste no Indonézia hotu tanba konkista direitu”, hateten Taur Matan Ruak.
Prinsípiu ida seluk fali, Taur hateten, orienta komportamentu atu hateten buat ida ne’ebé la ajuda timoroan la’o ba oin, katak, husik hela ba kotuk hanesan istória ba oan no bei oan sira aprende.
“Prinsípiu rua ne’e mak orienta ita-nia komportamentu hotu atu ita hatene konsilia entre ita timoroan sira, ita-nia viziñu no komunidade internasionál”, tenik Taur Matan Ruak.
Nia relembra hikas katak, iha situasaun sira Timor-Leste nian ema dezanima, maske nune’e povu Timór, povu ida ne’ebé hatene hamosu inovasaun; hahalok foun, hahalok di’ak no fiksa iha nia atensaun ba nia objetivu importante.
“Uluk ba independénsia, ohin ba dezenvolvimentu nasionál. La iha konflitu ida kontribui atu dezenvolve nasaun ida pelo contrário konflitu kontribui ba destroi, impata, impede dezenvolvimentu nasaun”.
“Ohin ita kontente, biar ita iha problema barak ita kontente katak estabilidade polítika, sosiál, militár iha ita-nia rain iha. Foin daudauk konflitu polítika, 2017, 2018, komunidade internasionál preokupa no husu Timór nia situasaun, ba oin ka kotuk? Timór nia situasaun hanesan “isin-manas” sa’e tuun masita asegura estabilidade no pás”, afirma PM Taur Matan Ruak.
Nia mensiona mós katak, konstrusaun estadu iha buat rua importante; ida, dezenvolvimentu institusionál, ida seluk dezenvolvimentu ekonómiku. Dezenvolvimentu institusionál, Timor iha órgaun estadu. Estadu iha nia órgaun; lejizlativu, judisiáriu, ezekutivu. Órgaun tolu ne’e kada ida ho ninia funsaun.
Funsaun sira ne’e, tuir Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak, ezekutivu liga ho funsionalizmu públiku, hahú esforsu boot, se haree evolusaun mai to’o iha ne’e, hakat, halo buat barak ona, la’o naruk tinan 16 nia laran.
“Ita bele halo levantamentu ida kona-ba ita-nia sidadaun sira ne’e, ita halo apresiasaun, evolusaun saida mak ita halo ona no ninia impaktu ne’e oinsá i saida mak ita seidauk halo? Ita tenke hadi’a”, hateten Taur Matan Ruak.
Ema ne’ebé estuda direitu administrativu no administrasaun jestaun, Taur fiar katak, nia hatene oinsá mak estrutura organizasaun ida i oinsá mak organizasaun ne’e funsiona no nia tendénsia sira oinsá mak funsiona.
“Se ita haree administrasaun públika, ita seidauk iha kle’an tanba munisípiu sira funsionáriu sira uitoan de’it, postu sira rua ka tolu de’it, balun la iha tan. Entaun ne’e signifika saida? Governu sentrál, nia servisu iha sentrál ne’e boot, karaik ka ain ne’e lotuk, ulun fatuk halo nusa mak ita presta servisu besik liu sidadaun sira.”
Papél polítiku, legal no konstitusionál governante, tuir Taur Matan Ruak, la’ós jestaun no la’ós mós administrasaun. Maibé papél boot ne’e iha funsionalizmu públiku (funsionáriu públiku sira). Tanba governante nia papél; orienta, dirije, define polítika, avalia no penaliza bainhira sala atu hanesan árbitru.
“Se árbitru sai jogadór hotu ,ita tuku malu kampu laran. Imi la sala, própriu sistema mak sala. Ita tenke hadi’a sistema ne’e”, Taur dehan tenik.
Primeiru Ministru mós konta katak, bainhira loron ikus hasoru ministériu hotu, rona sira-nia opiniaun no hanoin, iha ne’e ba oin halo nusa? Nune’e, Taur mós fó hanoin frakeza saida mak iha no halo nusa mak bele hadi’a?
“Karik ita halo esforsu uluk mak hametin pás no estabilidade, ita-nia esforsu mak halo nusa dezenvolve Timór ida ho forma integrada mós sustentável para ida ne’e fó ona atuasaun I hahalok, planeadu i sistemátiku.”
Planeadu iha objetivu rua, Taur hatutan, ida abitualidade; halo buat ruma tuir hakarak no hanoin. Ida seluk, mak komportamentu. Di’ak liu hanoin dala sanulu mak ko’alia duke ko’alia masla hanoin.
“Papel lideransa i polítika espresa opiniaun kona-ba asuntu jurídiku, tékniku, lojístiku no seluseluk masla iha desizaun polítika (..) lei la permite, sistema la permite, mas também polítiku sira labele promete kestaun tékniku operasionál loroloron nian,” hateten PM Taur Matan Ruak.
Jornalista: Rafy Belo
Editór: Francisco Simões