iklan

NASIONÁL, DILI, MUNISÍPIU

TL Presiza Jestaun Finansa Públika Ne’ebé Di’ak

TL Presiza Jestaun Finansa Públika Ne’ebé Di’ak

Foto hamutuk iha ámbitu semináriu valorizasaun . Foto/UE.

DILI, (TATOLI) – Reprezentante Uniaun Europeia iha Timor-Leste, Alexandre Zafirou, hatete jestaun finansa públika ne’ebé di’ak mak buat ida ne’ebé importante ba Estadu joven hanesan Timor-Leste (TL), ho iha mós sistema ne’ebé efisiente no efikás ba supervizaun finansa públika.

Alexandre hatete ida ne’e iha ámbitu enserramentu semináriu kona-ba finansa publika komponente daruak ba profisionál komunikasaun sosiál sira ne’ebé organiza husi Parseria Hodi Hadi’ak Prestasaun Serbisu Liuhusi Reforsu Jestaun no Supervizaun Finansa Públika (PFMO) Uniaun Europeia, hamutuk ho Konsultóriu Língua Portugeza ba Jornalista sira (CLJ, sigla iha portugés) no koordenasaun ho Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS) ho tema “As Instituição Superiores de Controlo e o Estado de Direito Democrático: O Papel da Comunicação Sosiál”.

Alexandre dehan semináriu ida ne’e atu hakle’an koñesimentu jornalista kona-ba modelu jestaun no supervizaun finansa públika, liuhusi koñesimentu estatutu, funsaun no papél instituisaun superiór kontrolu iha país no identifika papél no serbisu jornalista no orgaun komunikasaun sosiál iha dezempeñu kobertura no supervizaun finansa públika.

“Formasaun ne’e iha objetivu jerál analiza sistema demokrasia no Estadu direitu no autoridade auditoria iha país no rekoñese dezafiu prinsipál meiu komunikasaun sosiál iha garante servisu informativu ba sidadaun ho forma izenta (neutru)”, Alexandre afirma iha ámbitu fahe sertifikadu ba profisionál komunikasaun sosiál hamutuk 24 ne’ebé partisipa iha formasaun dezde 3-12 abríl ne’e iha embaixada Portugál, ohin.

Nia hatutan: “Legalmente independente no transparente, konstrui sinerjia no partilla ho autoridade auditoria, kria oportunidade ba poténsia apoiu autór ne’e iha garante asesu informasaun ofisiál sobre polítika públika, ne’ebé previstu iha lei no Konstituisaun Repúblika”.

Nia dehan atividade ne’e importante liu ba supervizaun públika jestaun finanseira Estadu Timor-Leste nian. Transparénsia no direitu ba informasaun mak pre-rekizitu importante liu ba auditoria sosiál iha rejime ida efikás transparénsia, divulgasaun pro ativa obrigatória no partilla ho nakloke dokumentu relasiona ba dezenvolvimentu no gastu públiku nian.

“Meiu komunikasaun sosiál mak forum iha ne’ebé sei diskute efikásia, transparente no legalidade polítika finansa públika iha país”, afirma.

Alexandre salienta importante bainhira jornalista hatene ezerse nia própriu papél ho maneira izenta no profisionál atinje faktu no prova iha asesu ba dokumentu ofisiál no bele dezenvolve no fortalese abilidade.

Jornalista bele realiza servisu kobertura relasiona siklu orsamentu, dezde proposta pro orsamentál to’o implementasaun, kria kondisaun ba asesu informasaun ba sidadaun. Diagnostika ho presizaun problema implementasaun orsamentária no relata sirkunstánsia ne’e, iha kazu aprezenta, fornese informasaun profisionál no izenta.

“Selesiona métodu no ferramenta monitoramentu apropriadu atu aborda problema, analiza no investigasaun informasaun sobre faktu no atividade ne’ebé interese ba jestaun no supervizaun fundu públiku”.

Uniaun Europeia kompromete apoia projetu PFMO ne’ebé kolabora ho parseiru estatál no la’ós estatál iha ne’ebé meiu komunikasaun sosiál dezempeña papél importante ida, hamutuk ho sosiedade sivíl, iha supervizaun orsamentu Estadu iha nia faze elaborasaun ministeriál, aprezentasaun no aprovasaun husi Parlamentu Nasionál.

Programa PFMO ne’e implementa husi Instituto Camões ne’ebé serbisu iha fornese apoiu atividade promovidu hamutuk ho organizasaun sosiedade sivíl iha erradikasaun korrupsaun ho kolaborasaun ho auditór estatál hanesan KAK, Tribunál Konta, Inspesaun Jerál Estadu no seluk tan. Sei nesesáriu serbisu iha kapasitasaun iha monitoria no auditoria finansa públika.

Uniaun Europeia apoia TL liuhusi variedade programa, inklui programa milliaun €30 ba jestaun no supervizaun finansa públika (PFMO) ne’ebé iha komponente rua mak apoia orsamentu €17.

Apoia ne’e  diretamente Governu TL ho baze iha progresu realizadu husi Ministériu Finansa iha nia implementasaun estratéjia reforma no komponente PFMO mak programa kapasitasaun instituisaun supervizaun, hanesan Parlamentu, Kámara Konta, órgaun investigasaun hanesan parseiru krusiál iha intervensaun meiu komunikasaun sosiál no sosiedade sivíl.

Montante ba programa PFMO mak milliaun €12, ne’ebé implementa liuhusi ajénsia kooperasaun Camões no ko-finansiadu husi Camões I.P rihun €600 (besik milliaun $15).

Reprezentante Embaixada Portugál, João Brito Câmara, felisita profisionál komunikasaun sosiál husi órgaun komunikasaun sira depois enserramentu ne’e.

“Gosta felisita promotór semináriu ne’e, tanba aborda tema importante liu ba komunikasaun sosiál no Estadu direitu demokrátiku. Hanesan hatene, komunikasaun sosiál mak setór vitál ba kualkér sosiedade Estadu direitu demokrátiku ba komunikasaun sosiál ida forte, profunda no profíkua ho profisionál di’ak”.

Formasaun ne’ebé hala’o besik semana rua ne’e ho partisipasaun husi formadór timoroan no internasionál, dezignada espesialista husi PN, Kámara Konta, Sentru Formasaun Jurídika, Konsellu Imprensa, Organizasaun Sosiedade Sivíl, Órgaun Komunikasaun Sosiál no konsultór espesialista iha kestaun ligadu ba jestaun no supervizaun finansa públika.

Lee mós : http://www.tatoli.tl/2019/04/profisional-komunikasaun-sosial-sira-partisipa-seminariu-valorizasaun/

 Jornalista: Maria Auxiliadora

Editora: Rita Almeida

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!