iklan

BOBONARU, HEADLINE, MUNISÍPIU, SAÚDE

Sentru Saúde Atabae enfrenta problema prinsipál tolu

Sentru Saúde Atabae enfrenta problema prinsipál tolu

Xefe sentru Saúde Atabae, Filomeno Pires. Imajen Tatoli/Sérgio da Cruz.

BOBONARO, 15 jullu 2024 (TATOLI) – Sentru Saúde postu Administrativu Atabae, Munisípiu Bobonaro, daudaun ne’e enfrenta problema prinsipál tolu hanesan; laiha kombustível no manutensaun ba motorizada, rekursu umanu no ekipamentu médiku hodi fasilita pesoál saúde sira halo atendimentu ba pasiente sira iha fasilidade saúde no iha terrenu.

Xefe sentru saúde Atabae, Filomeno Pires, esplika, problema laiha kombustível ba motorizada ne’e enfrenta hahú fulan-janeiru to’o agora, nune’e difikulta pesoál saúde sira halo atividade konsultasaun no promosaun saúde iha baze.

Nia hatutan, sentru saúde Atabae iha transporte kareta multifunsaun ida no motorizada 10, hosi numéru motorizada ne’e iha unidade haat de’it mak kondisaun di’ak hodi halo operasaun.

Notísia relevante: Uma Seguru SSK Atabae lansa ona hodi fasilita kliente VBJ

“Ami-nia problema mak prosesu manutensaun ba motorizada sira-ne’e, tanba dalaruma limitasaun orsamentu, entaun la konsege halo manutensaun hotu, problema ida mak kombustível liuliu ba iha motorizada sira durante janeiru to’o agora ami seidauk hetan gazolina, entaun ida-ne’e sai problema ida,” nia informa ba jornalista sira, iha kna’ar fatin segunda ne’e.

Jestór Sentru Saúde ne’e fundamenta, iha fulan-janeiru to’o marsu ne’e SSK Atabae laiha kombustível ba karreta ambulánsia multifunsaun, maibé daudaun ne’e iha hela hodi fasilita halo transportasaun pasiente ho urjénsia ba Ospitál Referál Maliana.

“Meiu ne’ebé ami uza durante mina laiha ne’e maka ami halo aproximasaun ho família pasiente katak ita iha karreta, maibé ita-nia problema mak kombustível laiha, ami esplika ba sira moras ne’e hakarak ka lakohi ba Maliana, entaun ami ko’alia ho família, sira bele ajuda kontribui mina ruma, sira aseita entaun ami halo deklarasaun katak sira ho konsiénsia rasik hakarak kontribui. La’ós ami mak obriga, família ajuda atubele salva pasiente nia vida, tanba osan $10 ka $20, ne’e ita bele hetan iha loron ikus, ema-nia vida ne’e lae,” nia katak.

Xefe sentru ne’e revela problema hirak-ne’e hato’o beibeik ona ba parte kompetente liuhosi enkontru nível munisipál, maibé to’o agora seidauk iha rezultadu.

“Ami hakarak manutensaun ba iha motorizada sira-ne’e tenke rútina, atu labele prezudika ami-nia servisu no suplay ba kombustivel sira-ne’e tenke rútina no sufisiente atu nune’e ami bele halo atividade loro-loron ne’e bele la’o ho di’ak, mina ba ambulánsia ne’e tenke iha beibeik, ita bele jere didi’ak hodi salva ema-nia vida,” nia katak.

Filomeno realsa Sentru Saúde Atabae iha postu saúde haat hanesan Damalaran, Nunudoi, Aidabasalala, Rairobo. Hosi totál fasilidade saúde hirak-ne’e balu sei enfrenta problema falta rekursu umanu.

Pesoál saúde ne’ebe kolakadu iha SSK Atabae no postu saúde sira hamutuk 41 mak hanesan médiku na’in-haat, parteira na’in-neen, enfermeiru 10, tékniku farmasia, analista, dentária ho saúde públiku no seluk tán.

“Ita iha postu saúde Rairobo ho Nunudoi mak laiha médiku jerál, ita iha sentru saúde Atabae rekursu umanu natoon hela, maibé iha sentru ne’e ami presiza tán parteira minimál ne’e tenke nain-tolu ka haat, tanba na’in-rua ne’e dalaruma loron ida ema tama partu na’in-rua ka tolu, entaun loron sira la toba tenke halo konsulta fali, ida-ne’e mak ami-nia problema,” nia katak.

Alende ne’e problema seluk mak iha postu saúde sira mós laiha konjeladór atu prezerva vasina sira.

Enkuantu tuir dadus postu administrativu atabae iha aldeia 20, suku haat ho totál populasaun 12,942 no xefe família 6,671.

Notísia relevante: Estudante 1.200 iha Atabae simu ona vasina Pfizer doze dahuluk

Jornalista: Sérgio da Cruz
Editór: Evaristo Soares Martins

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!