VIKEKE, 24 Abríl 2025 (TATOLI)–Ekipa Ministériu Komérsiu Indústri (MKI) ho komitiva, kinta ne’e, realiza diálogu empreza lokál sira no autoridade munisípiu Vikeke sira kona-ba hametin setór privadu hodi dinamiza ekonómia ne’ebé diversifikadu, sustentavel, seguru no rejilente.
Iha diálogu ne’e reprezentante MKI atuál Diretór Nasionál Apoiu, Dezenvolvimentu Mikro Pekenas, Media Empreza, Reinaldo Borges, haktuir programa ne’e sai importante hodi divulga prosesu sira iha ministériu relevante ba empreza sira iha munisípiu Vikeke, durante ne’e empreza sira halerik ba prosesu rejistu, kualidade servisu MKI no importasaun sira-ne’ebé sai problema ba empreza sira.
“Tanba ne’e, ami mai realiza atividade sira-ne’e hodi partilla ba ita-nia empreza sira iha Vikeke ne’e bele koñese servisu sira, atu diversifika ekonómia iha Timor-Leste. Atu hasa’e kreximentu ekonómiku presiza entende no Governu no empreza servisu hamutuk hodi diversifika ekonómia,” Reinaldo Borges hateten ba TATOLI, iha salaun Tilou, Vikeke Vila, ohin.

Reinaldo hatutan, ekipa MKI no institutu relevante sira no mepreza sira iha Vikeke bele troka hanoin ba malu hodi eleva kapasidade liuliu ba empreza mediu no pekena sira sai importante hodi dezenvolve kreximentu ekonómia iha Timor-Leste.
“Ita-nia empreza sira-ne’e sai parseiru ba Governu liuliu ba MKI, atu eleva ita-nia empreza sira-nia negósiu no espanda atividade negósiu sai di’ak. Tan ne’e, liu husi diálogu ne’e ita bele buka solusaun ba problema sira-ne’ebé ita-nia empreza sira hasoru ba kreximentu ekonómiku,” nia hato’o.
Nia dehan, MKI iha programa tolu ne’ebé fasilita empreza sira mak hanesan kréditu suave, kompetisaun inovativu no mikro informál liuhusi sira-ne’e hodi reforsa empreza sira.
Prezidente Autoridade munisípiu (PAM) Vikeke, Francisco Cruz Simões de Gonzaga Soares, hateten diálogu ne’e sai importante tanba polítika implementasaun dezentralizasaun podér lokál asuntu ekonómia tanba agora sei prosesu avaliasaun ba dezentralizasaun podér lokál, ne’ebé Vikeke presiza prepara aan.
“Ami Vikeke presiza MKI nia apoiu hodi fahe hanoin ba ita-nia empreza sira iha Vikeke, nune’e ha’u husu ampreza sira partisipa ho didi’ak. Tanba ita iha potensialidade barak, maibé oinsá ita proveita ne’ebé presenza husi MKI, hodi ita-nia empreza sira bele hahú sira atividade produsaun,” nia dehan.
Iha biban ne’e, Grupu Unidade ba Moris Di’ak, Frei de Araújo, sente kontente bele partisipa diálogu ne’ebé MKI realiza tanba ajuda produtór sira hasa’e sira-nia produsaun sira.
“Ami sente ksolok tebes partisipa diálogu ida-ne’e, loke dalan ba ami hodi haboot ami-nia produsaun. Daudaun ne’e prodús mina-nuu ne’ebé ami iha esperansa hakarak haboot ami-nia atividade produsaun mina-nuu ba tipu rua mina atu sona modo no mina vírjen. Oportunidade ne’e ami mós hakarak husu MKI fasilita ami hodi asesu ba kréditu ruma hodi haboot ami-nia atividade negosiu”,” nia dehan.
Iha diálogu ne’e, KMI konvida empreza lokál husi munisípiu Vikeke hamutuk 100, maibé partisipa iha diálogu ne’e hamutuk 97 no oradór ba diálogu ne’e husi IADE, Trei Investe, IQTL.
Partisipa iha diálogu ne’e hetan partisipa autoridade lokál, SERVE, I.P sukursál Vikeke, BNCTL sukursál Vikeke, atividade diálogu ne’e durante loron ida.
Jornalista : Vitorino Lopes da Costa
Editór : Cancio Ximenes