KOVALIMA, 29 Maiu 2025 (TATOLI) – Diretora Ministériu Komérsiu Indústria (MCI), Munisípiu Kovalima,Vernadete Inacia informa katak dadaun-ne’e empreza Cesaldo Unipesoal Lda, hahú hala’o ona serbisu atu konstrui edifísiu Ministériu Komérsiu no Indústria (MCI) iha munisípiu Kovalima.
“Empreza ne’ebé sai manan-na’in, iha prosesu konkursu públiku mak empreza ho naran Cesaldo Unipesoál Lda, ne’ebé daudaun ne’e empreza sira hahú hala’o ona serbisu nune’e bele konstrui edifísiu MCI iha munisípiu Kovalima”, Diretora MCI Kovalima, Vernadete Inacia informa ba TATOLI, iha nia servisu fatin iha Kovalima, ohin.
Dirijente MCI Kovalima ne’e dehan, empreza hahú serbisu iha loron 28 Maiu ne’e tanba bazeia ba kontratu konstrusaun, edifísiu ne’e hala’o durante fulan rua ka tolu – Konstrusaun edifísiu MCI tenke finaliza.
“Ami tenke garante konstrusaun edifísiu durante fulan tolu empreza tenke finaliza ona tanba bazeia ba akordu ne’ebé mak empreza asina ho Governu liuhusi Ministériu Komérsiu no Indústria (MCI) nune’e ita sei haree prosesu konstrusaun foin mak hahú horseik”, nia informa.
Kona-ba prosesu loke konkursu públiku, hala’o iha nasionál hanesan munisípiu hala’o de’it koordenasaun servisu. Konstrusaun edifísiu MCI iha Kovalima ho nia medida 12×8 ho nia orsamentu hamutuk rihun $ 47 ne’ebé prevee iha Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2025 nian hodi hahú halo konstrusaun ba repartisaun públika ne’e.
Entretantu, Polítika Governu da-IX ba Komérsiu no Negósiu mak hanesan tuirmai:
Estratéjia no prioridade Sira
Governu Konstitusionál da-IX, lidera husi Primeiru Ministru Xanana Gusmão, fó prioridade boot ba dezenvolvimentu ekonomia diversifikadu, inklui setór komérsiu no negósiu. Estratéjia sira ne’e inklui:
- Fortalese Estrutura Legál no Institusionál: Governu hala’o reforma no hadi’a lei sira relevante atu fasilita investimentu, komérsiu, no dezenvolvimentu negósiu. Husi Konsellu Ministru, aprova no implementa dekretu-lei sira atu klarifika klasifikasaun orsamentál, fasilita monitorizasaun no efisiénsia iha jestaun finansa públika, importante tebes ba setór komérsiu no negósiu.
- Apoiu ba Setór Privadu: Governu promove mekanizmu sira atu suporta no financia projetu kria-empregu no formasaun profisionál, hanesan parte husi polítika dezenvolvimentu ekonomia. Fó énfaze ba relasaun tripartite entre Governu, empregadór no trabadór atu prevene konflitu laboral no dinamiza merkadu traballu.
- Diversifikasaun Ekonomia: Aliñamentu ho politika “Blue Economy” (Ekonomia Azul) no dezenvolvimentu setór turizmu, peskas, no agrikultura, Governu fó prioridade ba valorizasaun potensiál rekursus naturais no promosaun investimentu iha área sira ne’e.
- Fortalese Kooperativa no Negósiu Lokál: Administra no atualiza Rejistu Nasionál Kooperativa sira, no estimula dezenvolvimentu kooperativa hanesan forma kria sustentabilidade ekonomia lokál.
- Parseria Internasionál: Estabelece kooperasaun ho organizasaun nasionál no internasionál, inklui CCI-TL (Câmara de Comércio e Indústria de Timor-Leste), hodi dinamiza turizmu no komérsiu, no atrai investidór foun.
Dezafiu no Oportunidade
Desafiu prinsipál mak presiza kontinua hadi’a kondisaun investimentu, fasilita asesu ba finansa, no aumenta kapasidade negosiante lokál. Governu da-IX kontinua halo reforma no implementa polítika sira atu responde ba dezafiu sira ne’e, hodi garante dezenvolvimentu komérsiu no negósiu ne’ebé sustentavel no inkluzivu.
Notísia relevante:MCI partilla esperiénsia jestaun estratéjia negósiu ba vendedór sira
Jornalista:Celestina Teles
Editór: Rafael Ximenes de A. Belo





