Dezenvolve hosi Diskursu públiku ne’ebé hato’o hosi Pureza Fernandes (Estudante 12o ESG. 12 Novembru Dili)
Husi: Memensio Sequeira Freitas
Introdusaun
Edukasaun nu’udar mota ida ne’ebé lori tradisaun, matenek no valór sira husi jerasaun ba jerasaun. Tuir dalan, mota bele hasoru obstákulu (mudansa sosiál, globalizasaun no seluk tan), maibé forsa hosi korrente kultura nian buka atu mantein ninia lala’ok hodi to’o ba futuru ida.
Metáfora ida-ne’e hatudu katak edukasaun nu’udar prosesu ida ne’ebé la’o hela ne’ebé importante tebes ba prezervasaun kultura no identidade rai no povu ida nian. Maske bainhira hasoru mudansa no dezafiu sira, nia iha forsa atu hakat nafatin ba oin, hodi asegura katak koñesimentu umanu la lakon, maibé evolui iha ninia tempu. Iha sorin seluk, mezmu iha obstákulu barak, kultura iha nia forsa rasik no koko atu mantein esénsia edukasaun nian. Mota simboliza reziliénsia kultura no edukasaun nian hasoru mudansa. Objetivu maka atu prezerva legadu kulturál no asegura katak mota sei kontinua suli ba futuru.
Edukasaun no Prezervasaun Identidade Kulturál
Edukasaun nu’udar ai-riin ba progresu nasionál no prezervasaun ba ita-nia kultura no identidade. Ita hotu hatene katak, Timor-Leste restaura ninia independénsia iha loron 20 fulan Maiu tinan 2002, nu’udar nasaun joven ida iha era miléniu. Independénsia ida ne’ebé ita konkista ho pasajen ne’ebé naruk no sakrifisiu oioin. Vitória ne’ebé ita hetan liuhusi Povu ida ne’ebé reziste ho korajen no determinadu, luta no konkista ninia liberdade ho sofrimentu oioin maibé, ho esperansa. Ohin, timoroan sira hasoru funu foun ida: funu ba edukasaun, funu ba dezenvolvimentu no ba prezervasaun kultura no identidade, buat ne’ebé define ita nu’udar timoroan hodi integra aan iha mundu globál iha era dijitaizasaun modernu ohin loron.
La iha progresu loloos bainhira la iha edukasaun. Nu’udar Paulo Freire hateten “ a educação não transforma o mundo, a educação muda as pessoas, e as pessoas transformam o mundo”. Ne’e katak, edukasaun mak sai baze ba buat hotu: nia forma sidadaun konxiente sira, prepara sidadaun profisional no kualifikadu sira hodi hametin instituisaun sira no harii nasaun ida ne’ebé justu no sustentável ba nia sidadaun sira.
Iha sorin seluk, Jean Piaget hateten: “A inteligencia é aquilo que se usa quando não se sabe o que fazer”. Piaget hakarak dehan katak intelijensia ne’e la’ós buat ne’ebé metin ka estátiku, maibé nu’udar prosesu ida ne’ebé dinámiku ka bele muda no adaptativu, nu’udar mota ne’ebé kontinua suli mezmu hasoru dezafiu oioin. Piaget fiar katak intelijénsia umana dezenvolve liu husi interasaun ho ambiente no rezolusaun ba problema sira ho kapasidade ne’ebé nia konkista hosi edukasaun.
Edukasaun la’ós refere ba diploma hira mak ita hetan! Edukasaun simplesmente hatudu husi ita nia kapasidade atu jere problema sira ne’ebé ita hasoru to’o hetan solusaun. Nune’e duni, mak edukasaun muda ema nia karáter hodi transforma mundu sai paraízu ba nia emar sira hotu. Bainhira mundu transforma ona hodi fó bem estár ba nia sidadaun sira, paíz ida sei hetan dezenvolvimentu hodi muda Povu nia moris, ida ne’e mak ita hanaran progresu!
Edukasaun iha papél importante atu prezerva no valoriza ita-nia kultura no identidade! Loos duni katak, edukasaun, pur aleinde nu’udar pilár ba dezenvolvimentu, nia mós sai pilár ida atu prezerva ema-nia identidade no kultura. Sidadaun intelejente ida ne’ebé lakon nia kultura, hatudu katak nia rasik haluha nia aan no lakon nia identidade nu’udar ema no nu’udar povu! Edukasaun ne’ebé ita hetan, tenke sai arma ne’ebé maka’as ba prezerva ita-nia identidade no kultura, hodi distinge ita hosi ema seluk! Ita nia kultura no identidade nu’udar timoroan mak sa’ida loos? Ita nia identidade nu’udar timoroan hatudu liuhosi ita nia kultura feto-saan umane nian, nahe biti boot hodi ko’alia ba malu nu’udar maun no alin, hosi atividade kulturál oioin hanesan sau hare ka sau batar no buat ne’ebé unifika ita nu’udar família mak ita-nia uma lisan sira.
Spiel no Schwartzman (2018, p. 22) deskreve katak “A educação é o processo de aprendizagem e expansão da cultura que, ao contribuir para a melhoria da condição humana através de mais conhecimento, saúde, condições de vida, equidade social e produtividade, é um componente central do progresso social”. Ideia ne’ebé autór na’in rua hakarak subliña mak katak edukasaun la’ós de’it tranzmite koñesimentu; maibé nu’udar mós meiu esensiál ida atu habelar no prezerva kultura, enkuantu mós promove melloria konkreta sira iha ema nia moris hanesan saúde, moris-di’ak, justisa sosiál, no abilidade atu produz.
Iha sentidu ida-ne’e, edukasaun la’ós de’it individuál, maibé mós koletivu, tanba ida-ne’e kontribui diretamente ba progresu sosiál liuhosi dezenvolve sidadaun sira ne’ebé konxiente liu, saudavel no sentidu pertense nian.
Edukasaun ne’ebé ita hein mak atu promove progresu sosiál liuhosi dimensaun haat ne’ebé diferente maibé iha relasaun ba malu: umanístika (liuhosi dezenvolvimentu virtude pesoál no koletiva sira to’o pontu ne’ebé tomak); sívika (liuhosi hadi’a vida públika no partisipasaun ativa iha sosiedade demokrátika); ekonómiku (hodi fornese ba ema ida-idak abilidade intelektuál no prátika ne’ebé halo sira sai produtivu no hadi’a sira nia kondisaun moris no dezenvolve sosiedade; no liuhosi promosaun ekuidade no justisa sosiál (Speiel no Schwartzman (2018) .
Saida mak Identidade Kulturál?
Chen (2017) deskreve katak “Identidade cultural se refere à identificação com, ou ao sentido de se pertencer a um grupo específico baseado em várias categorias culturais, inclusive nacionalidade, etnicidade, raça, gênero, e religião. A identidade cultural é construída e mantida pelo processo de compartilhamento de conhecimento coletivo, como tradições, herança cultural, linguagem, estética, normas e costumes”.
Ideia sentrál hosi autora kona-ba identidade kulturál maka dehan katak identidade kulturál ne’e la’ós buat ida ne’ebé metin ka individuál de’it, maibé nu’udar rezultadu hosi interasaun sosiál no istóriku sira ne’ebé forma oinsá individu sira rekoñese sira-nia an nu’udar parte integradu ida husi kultura ka grupu komunidade ida. Afirmasaun ida-ne’e mós destaka katak identidade kulturál ne’e envolve dimensaun oioin (nasionalidade, étnia, relijiaun, jéneru, nst); konstrui liuhosi konvivénsia no fahe koñesimentu no prátika kulturál sira; identidade kulturál ne’e dinámiku, tanba depende ba prosesu sira komunikasaun no transmisaun nian ne’ebé kontínua hosi jerasaun ba jerasaun.
Timor-Leste iha nia rikeza kulturál, hodi karateriza nu’udar nasaun ne’ebé plurál, kompostu hosi diversidade dialetu, tradisaun, múzika, fiar, no koñesimentu bei-ala nian. Lian Tetum destaka nu’udar elementu sentrál unifikasaun nasionál nian, hamutuk ho dansa sira no memória istórika koletiva sira, ne’ebé forma baze ba identidade povu timoroan nian. Edukasaun konsidera nu’udar instrumentu esensiál ida atu prezerva no tranzmite identidade ida ne’e, no tenke halo sai inkluziva hodi valoriza diversidade kulturál. Esensiál atu hanorin jerasaun foun sira kona-ba sira-nia orijen no objetivu koletivu, edukasaun hanesan xave atu orienta nasaun nia futuru.
Investigadór barak argumenta katak integrasaun teknolojia dijitál iha prezervasaun kulturál maka estratéjia ida ne’ebé efetivu liu ohin loron. Ida-ne’e signifika uza ferramenta dijitál sira (hanesan vídeo sira, plataforma online sira, arkivu dijitál sira, no aplikasaun edukasionál sira) hodi dokumenta, habelar, no hanorin elementu sira kultura tradisionál nian iha aspetu lian, istória orál sira, rituál sira, múzika, dansa sira, no koñesimentu lokál. Esforsu sira ne’e bele integra iha unidade kurikulár Temas Literatura no Kultura ba Ensinu Sekundáriu, bainhira Ministériu Edukasaun halo karik revizaun ba kurríkulu atuál.
Maneira ida ne’e sei fó vantajen boot liu maka teknolojia permite ita atu alkansa no envolve jerasaun foun sira, ne’ebé maka aumenta ligasaun ba mundu dijitál. Nune’e, kultura la haree ona hanesan “buat ruma hosi pasadu” no bele esperimenta, valoriza, no inventa (ho forma inovativa) fali iha prezente, uza meiu modernu sira. Liu ida ne’e, teknolojia garante asesu globál no arkivu seguru, promove orgullu ita-nia identidade nian ho mundu globál no prevene estinsaun hosi lian no tradisaun sira ne’ebé iha risku atu lakon tanba falta ka menus iha utilizasaun.
Ita-nia sistema edukativu ohin loron enfrenta difikuldade barak tebes. Pur aleinde iha eskola sira la iha fasilidade sira hanesan laboratóriu, biblioteka no materiál didátiku sira ne’ebé ezijível iha era dizitalizasaun sékulu 21 nian, ita enfrenta daudaun mós avansu sira teknolojia ensinu no aprendizajen nian ne’ebé dala barak difikulta profesór no estudante sira halo interasaun ba malu. Biar nune’e, ita tenke buka atu hakat liu dezafiu hirak ne’e hodi ba to’o futuru ida ne’ebé brillante, katak liberta ita-nia povu hosi ki’ak no mukit, hosi ignoránsia no atan nian, maibé, libertasaun povu ida ne’ebé hakuak metin nafatin ninia kultura rasik.
Atu bele hakat liu dezafiu hirak ne’e, Ministeriu Edukasaun tenke fó prioridade ba infraestrutura, formasaun profesór, teknolojia, kontéudu lokal, no parseria komunidade nian. Solusaun sira ne’e la presiza ho programa ne’ebé kompleksu liu, importante deit planeamentu klaru no vontade atu implementa.
Dala ida tan, edukasaun tenke garante katak timoroan sira sei la muda ninia identidade kulturál. Nu’udar Sua Santidade Papa Francisco hato’o mensajen mai timoroan sira atu “matan moris neon na’in hodi kuidadu ho lafaek sira ne’ebé hakarak muda ita-nia kultura, muda ita-nia istória no muda ita-nia fé! Hanesan ne’e duni mak edukasaun sei ajuda ita atu atinje progresu nasionál ida signifikante! Edukasaun esensiál ba progresu, maibé tenke prezerva identidade no kultura nasaun no povu ida nian. Liuhusi edukasaun, indivídu sira dezenvolve pensamentu krítiku, abilidade no koñesimentu ne’ebé dudu kreximentu ekonómiku, sosiál no sientífiku nasaun ida nian.
Maktakan
Antes remata, ha’u hakarak husik hela pergunta ida ba ita hotu atu reflete! Edukasaun ideál ba timoroan sira iha era dijitalizasaun moderna ohin loron nian mak edukasaun ida oinsá loos?? Ha’u kaer eiz prezidente RDTL, Sua Exelénsia Jenerál Taur Matan Ruak nia liafuan iha tinan ruma liu ba dehan nune’e: “Edukasaun labele deskarateriza timoroan sira”! Liafuan ne’e simples mas iha ninia signifikadu ne’ebé kle’an tebes, katak prosesu edukasaun iha Timor-Leste labele hamoos, ignora ka troka identidade kulturál, linguístika, istórika no sosiál povu Timor nian! Ita mak timoroan no timoroan mak Ita. Hamutuk hakonu ita-nia aan ho edukasaun ida kualifikadu hodi la haluha ita nia identidade rasik!!!
*) Autór hanesan manorin ida iha Eskola Ensinu Sekundáriu Jerál 12 Novembru Bekora no hela iha Manleuana—Dili.





