Top

Timor-Leste iha poténsia boot atu dezenvolve ekonomia verde sustentavel – Ramos-Horta

Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta sai Oradór iha Semináriu ho tema "Ekonomia Verde, Ambiente no Resiklajen, Konstrui Futuru ida ne'ebé Sustentável ba Timor-Leste". iha Palásiu Prezidensiál, Bairu Pité, kinta (06/08/2026). Imajen TATOLI/Egas Cristóvão

DILI, 06 Agostu 2026 (TATOLI)-Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, hatete Timor-Leste iha poténsia boot atu dezenvolve ekonomia verde no azúl, ne’ebé bainhira jere ho di’ak, bele lori benefísiu sustentavel ba povu no nasaun.

Ramos-Horta hato’o deklarasaun ne’e bainhira halo abertura ba semináriu ho tema “Ekonomia Verde, Ambiente no Resiklajen: Konstrui Futuru ida ne’ebé Sustentavel ba Timor-Leste”, ne’ebé realiza iha Salaun Xina, Palásiu Prezidensiál, Aitarak Laran, ohin.

Prezidente haktuir katak maski semináriu ida-ne’e realiza iha semana Maratona Internasionál Dili (DIM, sigla portugés) 2026, DIM Expo, no Semana Matak, tema ne’ebé diskute iha atividade ne’e importante liu tanba relasiona ho futuru dezenvolvimentu nasaun nian.

“Iha ne’e atu reflete kona-ba oinsá harii modelu dezenvolvimentu ekonómiku ne’ebé iha kapasidade atu hamosu prosperiedade no kria oportunidade ba populasaun, enkuantu simultaneamente proteje patrimóniu naturál ne’ebé ita hetan husi jerasaun sira uluk”, nia salienta.

Xefe Estadu realsa katak ekonomia verde la’ós konseitu ida ne’ebé atu hatán ba ajenda internasionál, maibé estratéjia esensiál ida ba Timor-Leste atu hametin  soberania ekonómika no asegura futuru ba jerasaun tuirmai.

Tuir Ramos-Horta, dezenvolvimentu sustentavel tenke tradús ba rezultadu konkretu, hanesan kria oportunidade ekonómika ba komunidade rurál, hasa’e valór produtu agríkola, fó formasaun ba foinsa’e sira ho asesu ba abilidade foun sira no serbisu sira ne’ebé di’ak.

Xefe Estadu dehan Timor-Leste hasoru dezafiu istóriku no urjente ida atu diversifika ekonomia husi dependénsia ba petróleu ba ekonomia verde no azúl.

“Iha tinan barak nia laran, rekursu petrolíferu sira permite ona finansiamentu ba investimentu nasionál sira ne’ebé signifikativu. Maibé, modelu ida-ne’e labele sustenta dezenvolvimentu ba tempu indefinidu iha mundu ida ne’ebé la’o lalais ba tranzisaun enerjétika no dekarbonizasaun”, hatete.

Nia salienta katak rikusoin loloos ba dékada sira oin mai la’ós de’it iha rekursu iha rai okos, maibé mós iha ai-laran sira, biodiversidade, rai agríkola, enerjia renovavel no rekursu tasi nian.

“Ita-nia foho, ai-laran, no territóriu rurál sira reprezenta patrimóniu naturál ida ne’ebé tenke valoriza no proteje. Proteje ambiente la signifika limita dezenvolvimentu. Pelu kontráriu, ida-ne’e signifika harii ekonomia ida ne’ebé moderna liu, kompetitivu liu, no preparadu liu ba dezafiu sira sékulu XXI nian”, realsa.

Xefe Estadu mós refere katak Timor-Leste kontinua halo advokasia iha fórum internasionál sira kona-ba tranzisaun enerjétika, finansiamentu verde, protesaun ambiente no kooperasaun globál atu enfrenta mudansa klimátika.

Tuir nia, nasaun sira ne’ebé sei dezenvolve hela presiza asesu ba finansiamentu, teknolojia, no parseria internasionál, atu transforma dezafiu klimátiku sira ba oportunidade dezenvolvimentu nian.

Atu aproveita oportunidade sira-ne’e, Prezidente konsidera importante atu hametin polítika públika, instituisaun sira, universidad, setór privadu, no kapasidade juventude. “Ekonomia verde iha Timor-Leste só sa’e loloos bainhira ita transforma protesaun ambientál ba oportunidade ekonómika ida”, afirma.

Nia dehan transformasaun ida-ne’e inklui dezenvolvimentu enerjia renovavel, jestaun lixu sustentavel, ekonomia sirkulár, turizmu sustentavel, agrikultura orgánika no promosaun ba produtu nasionál sira, inklui kafé no produtu agríkola sira ho kualidade aas.

Xefe Estadu mós husu atu lidera prátika sustentável sira iha nia instituisaun públika no kria insentivu sira ba setór privadu atu partisipa ativamente iha mudansa ekonomia ida-ne’e.

Nia mós enfatiza katak investimentu iha juventude no edukasaun sei sai xave ba futuru Timor-Leste. “Ha’u hatete ho konsistente katak, Timor-Leste nia foinsa’e sira tenke iha fuan hodi harii ita-nia rain nia reziliénsia klimátika no dezenvolvimentu sustentavel. Sira presiza koñesimentu, formasaun, no oportunidade sira. Universidade no instituisaun edukasionál sira hala’o papél krusiál ida hodi prepara profisionál sira futuru”, dehan.

Prezidente mós agradese ba oradór, peritu no partisipante sira ne’ebé kontribui ba realizasaun semináriu, DIM Expo no Semana Matak.

Nia espera katak semináriu ida-ne’e bele prodús rekomendasaun útil, hamoris parseria foun, no kontribui ba formulasaun polítika públika ne’ebé bele aselera tranzisaun ba ekonomia verde no sustentavel.

“Timor-Leste nia futuru depende ba ita-nia abilidade atu rekonsilia kreximentu ekonómiku, justisa sosiál, no protesaun ambientál”, nia hakotu.

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora 

Publisidade

Leave a Reply

Latest Post

error: Content is protected !!