iklan

EDUKASAUN, HEADLINE, MANUFAHI, MUNISÍPIU

PM Taur konsidera IPB nu’udar investimentu boot setór edukasaun

PM Taur konsidera IPB nu’udar investimentu boot setór edukasaun

Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak no ekipa relevante sira halo lansamentu fatuk dahuluk ba konstrusaun fízika IPB, iha suku Betano, segunda (26/09). Imajen/Mídia GPM

MANUFAHI, 26 setembru 2022 (TATOLI)—Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak, konsidera, projetu konstrusaun edifísiu foun Institutu Politékniku Betano (IPB), suku Betano, postu administrativu Same Vila, munisípiu Manufahi, nu’udar investimentu boot iha setór edukasaun.

Xefe Governu hato’o lia hirak ne’e bainhira halo lansamentu fatuk dahuluk ba projetu konstrusaun edifísiu foun IPB.

“Konstrusaun ne’e hanesan investimentu boot ne’ebé ita halo iha setór edukasaun, la konta ho projetu sira ne’ebé aban bainrua ita sei halo,” PM Taur hateten iha suku Betano, segunda ne’e.

Nia dehan, VIII Governu Konstitusionál fó prioridade liu ba ema, nune’e atu alkansa maka Governu hili prioridade tolu hanesan tau-matan ba ema nia saúde, edukasaun no hadi’a padraun moris, ne’ebé investimentu iha IPB hanesan faktu atu halo esforsu finanseiru investe ba futuru oan sira.

“IPB kompostu hosi Prezidente, ekipa no estudante sira. Parabéns ba ita-boot sira tanba iha previléjiu hetan investimentu ida-ne’e,” nia akresenta.

Tuir Xefe Governu, daudaun ne’e sei fó subsídiu ba estudante sira hodi aluga uma maibé hafoin projetu ne’e ramata maka iha ona fatin hela, estuda no buat hotu atu foku ba estuda.

“Ha’u hatene ita-boot sira lakon ai-horis sira hanesan kulu no nuu hodi fó fatin ba ita-nia oan estudante sira. Ita Timor la’ós primeira vez lakon, uluk ita lakon ema 200.000 atu harii nasaun no agora lakon ai-horis para harii no dezenvolve ema,” nia enkoraja.

Notísia relevante: MESSK prevee $22.486,20 indemniza komunidade afetadu projetu konstrusaun IPB

Biban ne’e, PM Taur husu ba Prezidente IPB ho estrutura, profesór no estudante atu tau-matan ba konstrusaun.

“Ha’u hatene ita-boot sira hanorin ita-nia oan sira maibé presiza tau-matan ba projetu, tanba ne’e ita-boot sira-nia uma aban bairua. Buat ida bainhira akontese iha ita-nia rai maka ita la tau-matan hotu mak ita dehan uluk halo hanesan ne’e karik di’ak, maibé kuandu ema halo ita la’o dook de’it,” nia fó hanoin.

Aleinde ne’e, nia husu empreza responsável konstrusaun atu kumpre rekizitu sira, liuliu hanesan kualidade no tempu ne’ebé mak determina ona iha kontratu entre Governu ho empreza.

Empreza Chongqing International Construction Corporation (CICO) sai manán-na’in ba projetu, ho durasaun serbisu fulan-12, ho proposta submisaun ba konstrusaun hamutuk $3.961.658,78 ba konstrusaun faze inísiu, hosi totál $18.369.000 ne’ebé destinadu atu asegura konstrusaun tomak.

Jornalista   : Tomé Amado

Editora        : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!