iklan

EKONOMIA, HEADLINE

FCCHM avalia serbisu no aprova planu ba tinan 2026

FCCHM avalia serbisu no aprova planu ba tinan 2026

FCCHM avalia serbisu no aprova planu ba tinan 2026. Foto/Arminda Fonseca

DILI, 09 Dezembru 2025 (TATOLI)—Federasaun Kooperativa Kréditu Hanai Malu (FCCHM, sigla portugés) halo avaliasaun nasionál no reuniaun planeamentu nasionál tinan fiskál 2026 ho tema “Hametin no Haburas Kooperativa ba Ema Hotu”.

Prezidente Konfederasaun Nasionál Kooperativa Timor-Leste, Elizário Ferreira, hateten atividade ne’e realiza kada tinan tanba obedese ba lei númeru 16/2004 ho revizaun ba alterasaun dahuluk iha 2022, katak kooperativa mínimu tinan ida tenke halo asembleia jerál dala-rua iha ultimu anu atu apresia no aprova planu ba tinan tuirmai.

“Atividade ne’e bolu uniaun planeamentu nasionál, hahú halo avaliasaun ba kréditu Kooperativa Uniaun (CU) ativu hamutuk 49 no prezensa iha atividade ohin ne’e kooperativa 30, halo avaliasaun ba serbisu hanesan aprezenta kona-ba progresu, dezafiu ne’ebé sira hetan durante tinan ida, no halo apresiasaun no aprovasaun ba planu 2026 nian”, Elizário Ferreira hateten iha salaun FCCHM, Bairru Pité, ohin.

Kona-ba planu asaun anuál 2026, nia esplika katak, hanesan kooperativa, konstrui mundu ida di’ak liu, tanba sistema FCCHM kaer metin iha prinsípiu no valór sira kooperativa nian hodi asegura sustentabilidade movimentu kooperativa nian hodi harii área kooperativa nu’udar setór ekonomia no sosiál.

FCCHM avalia serbisu no aprova planu ba tinan 2026. Foto/Arminda Fonseca

Tanba FCCHM iha vizaun ba 2026 mak rekoñese nu’udar instituisaun ida ne’ebé eselente promotór ba sustentabilidade kooperativa kréditu no promove sosiuekonómiku ba ema hotu neʼebé intrega-an iha kooperativa kréditu.

No vizaun mak atu eleva kapasidade servidór kooperativa nian no atu aumenta rekursu umanu ba setór kooperativa maka FCCHM promove estabelesimentu ba Institutu Nasionál Sertifikasaun Profisionál (INCEP) hodi fasilita formasaun, advokasia, auditoria, asisténsia téknika no prodús jestór neʼebé rekoñesidu méritu atu halao serbisu kooperativa kréditu nian tuir padraun nasionál.

Asaun mak atu realiza FCCHM nu’udar instituisaun finanseira ida forte no kompetitivu ba merkadu globál maka FCCHM hala’o atividade prinsipál hirak hanesan, hadi’ak liután sistema administrasaun FCCHM nian atu atende nesesidade kooperativa krédito ne’ebé sai membru ba FCCHM no akompaña kooperativa kréditu ne’ebé foin atu estabelese no seluk tan.

Objetivu harii FCCHM nu’udar instituisaun finanseira ida ne’ebé kredivel, forte no kompetitivu no promove partisipasaun ema hotu nian. Promove edukasaun, formasaun lideransa no kontabilidade ba membru kooperativa sira hotu, asegura sustentabilidade kooperativa kréditu no bein-estar membru sira-nian no kualifika nivel koñesimentu jestaun ba operadór sira hotu kooperativa kréditu nian.

FCCHM iha objetivu prinsipál bazeia ba pilár haat mak hanesan edukasaun, solidaridade, autosufisinsia no kreaitividade sosial. Edukasaun katak kooperativa hahú edukasaun, dezenvolve, kontrola no depende totalmente ba edukasaun. “Autosufisiensia mak tenke eduka ita-nia an oinsá atu fó ezemplu ba ema seluk mós atu haburas ninia ekonomia hanesan ema seluk. Solidaridade katak nafatin koopera ho ema seluk nune’e bele solidária ho ninia susar”, dehan

Pilár ikus mak kriatividade sosiál katak iha mundu kooperativa to’o ona iha kompetisaun, maibé Timor-Leste tuir FCCHM nia avaliasaun seidauk bele tama iha pilár kompetetativu tanba produsaun no kriatividade membru sira seidauk barak.

“Entaun, ami sei mantein iha pilár kriatividade oinsá mak asegura kooperativa nia sustentabilidade institusionál, estabilidade finanseira no ekonomia membru sira hotu nian”, Elizário dehan.

Kestiona sobre dezafiu ne’ebé hasoru, Elizário dehan sempre iha maibé husi ida-ne’e sai hanesan kriativu tanba iha kooperativa ne’e hateten dezafiu mak oportunidade. “Husi dezafiu ita aprende oinsá mak bele sobrevive no buka dalan atu enfrenta hodi rezolve”.

FCCHM rasik durante ezisténsia rejista ona kooperativa primáriu ne’ebé hamahan-an iha Federasaun hamutuk 89, maibé daudaun ativu hamutuk 49, ne’ebé halibur ona kapitál millaun $38 ho totál membru hamutuk rihun 18.

Iha fatin hanesan, Tezoreira Kooperativa Kréditu Uniaun Feto Haburas, Sónia Mariana Dadus, hateten kooperativa kréditu uniaun ne’ebé hamahan an iha FCCHM sente kontente, tanba ho FCCHM nia esforsu apoiu nafatin sira-nia kooperativa ne’ebé antes ne’e monu.

“Ami-nia ezisténsi husi 2014 to’o agora. Dezafiu ne’ebé ami hasoru mak halibur membru sira barak tiha, maibé id-idak la’o lakon. Ita nafatin halo esforsu husi membru 55 daudaun sa’e ona ba 95 ho totál kapitál hamutuk $3.325, ida-ne’e susesu ida”, Sónia salienta.

Planu prioridade ne’ebé Kooperativa Feto Haburas sei halo iha 2026 mak kontinua halo sosializasaun no formasaun ba membru sira atu utiliza osan hodi halo negosiu iha sira-nia fatin no seluk tan.

Notísia relevante: Eziste tinan 15: FCCHM halibur ona kapitál millaun $38

Jornalista: Arminda Fonseca 

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!