OMS husu halo aprosimasaun ba “One Health” hasoru problema saúde kompleksu

DILI, 07 Abril 2026 (TATOLI)—Diretór Jerál Organizasaun Saúde Mundiál (OMS) iha Rejiaun Sudeste Aziátiku, Tedros Adhanom Ghebreyesus, hateten Organizasaun Saúde Mundiál husu asaun bazeia ba siénsia no aprosimasaun ba “One Health” ne’ebé forte liu hodi hasoru problema saúde ne’ebé mak oras ne’e aumenta iha mundu.
“Loron 07 fulan-Abríl mundu selebra Loron Mundiál Saúde, Organizasaun Mundiál Saúde husu atu halo asaun ne’ebé lalais bazeia ba siénsia no aprosimasaun One Health hodi bele hasoru problema saúde sira-ne’ebé mak kompleksu no iha ligasaun ba malu. Siénsia hanesan ferramenta ida-ne’ebé forte liu ne’ebé ita iha hodi proteje no bele promove saúde,” Diretór Jerál OMS iha Rejiaun Sudeste Aziátiku, Tedros Adhanom Ghebreyesus, liuhusi nita imprensa ne’ebé Tatoli asesu, ohin.
Nia dehan, ema sira ohin loron moris ho tinan naruk liu no saúdavel liu duké uluk, tanba siénsia. Vasina sira, penisilina, teória ba mikróbiu, mákina ba MRI nian no mapeamentu ba jenoma ema nian mak ezemplu balun kona-ba oinsá siénsia salva ona ema-nia moris sira no transforma saúde ba ema lubun.
“Loron Mundiál Saúde nian selebra tinan-tinan iha loron 7 fulan-Abril. Loron ida-ne’e marka fundasaun ba OMS nian iha tinan 1948. Tema ba tinan ida-ne’e, ‘Hamutuk ba Saúde.’ Hamriik ho Siénsia,’ husu ba siénsia atu bele orienta polítika no asaun ba saúde nian. Iha ita-nia Rejiaun, risku saúde nian sira kauza beibeik husi mudansa klimátika, mudansa ambientál, no mudansa ba padraun moras ne’ebé kontinua atu evolui. Atu hatán ho di’ak, ita presiza aprosimasaun sira bazeia ba siénsia ne’ebé forte liu, ida ne’ebé maka funsiona iha setór oioin, uza perspetiva husi One Health nian,” nia esplika.
Nune’e, reprezentante OMS iha Timor-Leste, Arvind Mathur, infoma ohin loron ema hotu-hotu hatene ho klaru kompara ho uluk katak ema nia saúde iha ligasaun ho saúde animál.
“Ohin loron, ita hatene ho klaru liu kompara ho uluk katak ema nia saúde iha ligasaun ho saúde animal, ai-horis, no ita-nia ambiente. Proteje ema nia saúde signifika katak proteje mós ekosistema ne’ebé ita hotu depende ba,” dehan Reprezentante OMS ba Timor-Leste Arvind Mathur.
Nia informa, iha Rejiaun Sudeste Aziátiku OMS nian, inklui Timor-Leste, nasaun sira hatudu daudaun oinsá siénsia, parseria no asaun ne’ebé koordenadu bele lori rezultadu ne’ebé di’ak.
“Iha Timor-Leste, aprosimasaun “One Health” haforsa ona esforsu nasionál sira atu rezolve ameasa sira-ne’ebé ema, animál no ambiente hasoru. Ezemplu di’ak ida mak Timor nia resposta ba moras raiva. Ministériu Saúde no Ministériu Agrikultura, Pekuária, Peska no Floresta servisu hamutuk liuhusi taskforce ida de’it no kria planu nasionál hodi halakon moras raiva. OMS no Ministériu Saúde halibur vasina ho doze liu 20,000 atu hasoru moras raiva no imunoglobulina hasoru moras raiva. Governu Austrália (DFAT) mós ajuda hodi fornese vasina liu doze 200,000 ba moras raiva animál nian,” nia dehan.
Nia esplika, Timor-Leste mós haforsa ona nia resposta ba rezisténsia antimikrobiál (AMR) liuhusi aprosimasaun One Health. Revizaun ida ba Planu Asaun Nasionál kona-ba AMR lori ona enerjia foun ba koordenasaun multi-setóral, halibur parseiru sira husi setór saúde umana, saúde animál no ambiente.
“Peritu sira husi setór sira-ne’e foin lalais ne’e konkorda ona kona-ba meta komún no asaun prioridade sira, hodi enkuadra liután Saúde Ida iha Timor-Leste,” nia esplika.
Nia haktuir, destaka mós kbiit husi siénsia hodi nota katak Timor-Leste atinje ona atinjimentu notável husi eliminasaun ba moras sira inklui malária iha tinan 2025, filariaze linfátika (ain-potis) iha tinan 2024, no rubéola iha tinan 2023 ida ne’ebé harii husi susesu sira pasadu nian hasoru moras sarampu, tétanu inan no neonatál no mós póliu.
“Loron Mundiál Saúde ida-ne’e mós hanesan apelu ida ba asaun, ba Governu no instituisaun sira atu investe iha polítika sira ne’ebé bazeia ba siénsia no abordajen sira ba “One Health” nian; ba sientista no peskizadór sira atu prodús evidénsia ne’ebé importante; ba traballadór saúde sira atu promove kuidadu saúde ne’ebé bazeia ba evidénsia; no ba komunidade sira atu buka informasaun ne’ebé loos,” nia dehan.
Jornalista : Felicidade Ximenes
Editór : Cancio Ximenes

