iklan

DILI, HEADLINE

Governu kontinua implementa projetu PNDS iha territóriu

Governu kontinua implementa projetu PNDS iha territóriu

Jornalista TATOLI, Osória Marques, hala’o entrevista ho Sekretáriu Tékniku Programa Nasionál Dezenvolvimentu Suku (ST-PNDS), Amandio Paulino Gastão do Rosário de Sousa. Imajen espesiál

DILI, 01 Juñu 2026 (TATOLI)—Sekretáriu Tékniku Programa Nasionál Dezenvolvimentu Suku (ST-PNDS), Amandio Paulino Gastão do Rosário de Sousa, hateten iha tinan-ne’e kontinua implementa projetu PNDS iha territóriu.

“Iha 2026 projetu PNDS hamutuk 459 iha territóriu suku tomak. Só Suku Beasu mak labele implementa tanba nia área uza ba Planta Liquefied Natural Gas (LNG) ne’ebé to’o agora seidauk bele implementa,” nia dehan ba TATOLI iha nia kna’ar fatin, Segunda ne’e.

Hosi projetu PNDS hamutuk 459 ne’e ho tipu oioin hanesan reabilitasaun eskola, estrada, ponte ki’ik, fatin ba animál hanesan ikan, dada bee-moos ba komunidade no seluk tan.

Nune’e, daudaun ne’e iha faze implementasaun, balun mak tama enkontru fornesedór, balun tama ona iha distribuisaun kuotasaun entaun lahanesan. Munisípiu ida no munisípiu ida nia karakter la hanesan. Nune’e mós haree ba klima.

Amandio hatutan implementasaun PNDS ne’e bazeia ba Dekretu-Lei PNDS. Primeiru bazeia ba DL 8/2013, no hetan alterasaun dala 6 liuhusi DL 2/2025 iha Janeiru 2025.

Iha alterasaun foun ne’e hamosu fali manuál foun ba implementasaun programa PNDS ne’ebé hahú aplika husi Marsu 2025. Koñesimentu komunidade no estrutura sira maiória iha ona koñesimentu ba programa no fórnese ona formasaun ba sira.

Nune’e, iha estrutura agora iha de’it ema na’in-hitu, ne’ebé fahe ba parte tolu (3) mak Komité Responsabilidade ba Programa (KPR), Prezidente KPR maihusi membru konsellu suku (bele xefe aldeia, lian-ain, feto ka mane klosan), maibé xefe suku labele sai prezidente. Tezoreiru na’in -ida, tenke mai husi funsionáriu suku ida-ne’ebé toma konta finansa, ka bele mós husi komunidade no Ekipa Implementasaun Projetu (EIP) maihusi komunidade, hamutuk ho fasilitadór suku feto ida no mane ida.

Nia mós dehan, regra durasaun ba projetu PNDS tenke ramata de’it iha fulan tolu (3), tarde liu fulan haat (4) maibé fatór ne’ebé atrazu tanba klima ka natureza entaun fornesedór fornese materiál tarde. Seluk mak badaen tanba projetu ki’ik ka projetu komunitáriu, entaun kuandu projetu boot seluk tama, badaen sira foti fali projetu ne’ebé fó benefísiu boot liubá sira. Ida-ne’e mós hola-parte iha laran.

“Ami la fó sansaun ba sira. Tanba ami-nia papél só fasilita prosedimentu no koordena ho autoridade komunitária sira (xefe suku/aldeia) oinsá atu rezolve problema sira. Maibé kuandu la tuir nia prosedimentu mak Komité Responsabilidade ba Programa mak sei foti desizaun,” nia esplika.

Kona-ba orsamentu tinan-ne’e, Amandio informa, kada munisípiu mak hatene no jere. PNDS nasionál fasilita de’it prosedimentu implementasaun projetu. Maibé, projetu PNDS ne’e nia desizaun iha Ministériu Administrasaun Estatál nune’e orsamentu transferénsia públika tau ona ba kada munisípiu. Responsabilidade jestaun másima iha Prezidente Autoridade Munisípiu sira-nia liman.

Nia hatutan papél atuál Sekretariadu Tékniku Nasionál hatene de’it Oekusi tanba sira sei tutela mai MAE no halo mós koordenasaun ho Prezidente Autoridade Postu Administrativu Ataúru hodi akompaña no husu relatóriu progresu sira.

Aleinde projetu regulár, iha mós projetu adisionál ne’ebé nia lala’ok ne’e mai husi pedidu komunidade liuhusi xefe suku, administradór postu ba munisipál, depoiz hato’o ba ministru. Bainhira ministru fó despaxu, Sekretariadu foin tun ba halo levantamentu.

Tipu projetu adisionál 2025-2026 mak kria fatin ba animál 2025 hanesan ikan, kapela rua (2) iha Ossú no reabilitasaun estrada ba uma antigu portugeza iha Munisípiu Lautein, Baukau, Vikeke, Manatutu, Ainaru, Manufahi no Kovalima.

Biban ne’e, Amandio esplika, relasiona ho osan millaun $30 ne’ebé la ezekuta hotu iha tinan 2023. Katak, depoiz Governu ida-ne’e tama, orsamentu ne’ebé identifikadu ne’e iha millaun $30 mak sei iha hela konta suku.

“Entaun, ita halo ezersísiu no implementa duni buat ne’ebé mak durante ne’e atraza. Maibé iha Maiu-2025 konsege devolve duni millaun $8.6 ba fali kofre Estadu, entaun restu ita rezolve,” nia esplika.

PNDS iha siklu anuál ida ho etapa 12 mak hanesan:

  1. Sosializasaun iha nivel distritu no sub-distritu

Reuniaun komunidade sira iha nivel distritu no sub-distritu garante lider komunitária sira komprende oinsá mak PNDS la’o, no sira-nia papél iha prosesu ne’e.

  1. Sosializasaun iha nivel suku no aldeia; selesaun ba ekipa jestaun suku no fasilitadór suku sira. Reuniaun komunidade iha nivel suku esplika PNDS ba populasaun tomak inklui sira-nia papél iha prosesu foti desizaun, no hahú ho eleisaun ba ekipa lokál ida hodi jere projetu iha sira-nia suku.
  2. Loke konta bankária no transfere 100% hosi fundu operasionál.

Fundu operasionál fó kbiit ba komunidade atu halo reuniaun sira no traballu preparatóriu sira seluk.

  1. Treinamentu ba ekipa jestaun suku no fasilitadór suku sira.

Pesoál PNDS nian fó treinamentu iha: jestaun finanseira no akontabilidade; planeamentu projetu, jestaun no monitorizasaun; inkluzaun sosiál no igualdade jéneru.

  1. Deside prioridades suku no aldeia.

Suku sira identifika no klasifika sira-nia prioridade; inklui propostas hatama hosi reuniaun feto sira de’it.

  1. Preparasaun no verifikasaun ba proposta projetu.

Hili prioridade prinsipál sira no dezenvolve proposta projetu, iha ligasaun ho pesoál distritu hosi ministériu relevante (hanesan edukasaun, saúde).

  1. Prepara planu detalladu fasilitadór sira tulun ekipa suku sira halo planu orsamentu ba materiál, kustu no períodu tempu ba konstrusaun infraestrutura (prefere liu fornesedór no traballadór lokál sira).
  2. Finaliza kontratu ho komunidade no implementa projetu.

Proposta projetu finál ne’e asinadu ba iha kontratu ida entre PNDS nia ekipa jestaun komunitária no reprezentante governu lokál sira.

  1. Transfere primeiru prestasaun hosi fundu infraestrutura (50%) no hahú konstrusaun.

Hafoin asina ona kontratu komunidade ne’e, suku ne’e iha asesu ba metade primeira hosi fundu infraestrutura foun inklui kustu iha futuru.

  1. Halo reuniaun responsabilizasaun no transfere fundu infraestrutura ikus (50%).

Fasilitadór sira presiza halo reuniaun responsabilizasaun regulár ho komunidade no tau relatóriu iha kuadru avizu durante prosesu konstrusaun, nune’e bele simu segundu prestasaun hosi fundu infraestrutura.

  1. Kompleta konstrusaun no entrega ba ekipa operasaun no manutensaun.

Komunidade jere manutensaun hosi infra-estrutura foun inklui kustu iha futuru.

  1. Hala’o reuniaun responsabilizasaun ikus, halo auditória no avaliasaun.

Jornalista: Osória Marques

Editór: Xisto Freitas da Piedade

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!