DILI, 02 juñu 2023 (TATOLI)—Diretór Uma Mahon Forum Komunikasaun Juventude (F-FCJ, sigla portugés) Oratóriu Dom Bosco Miguel Magone Balide, Damião da Silva Pereira, hateten Uma Mahon F-FCJ Dom Bosco rejizta kazu violénsia hasoru labarik iha Timor-Leste kuaze 150.
Notísia Relevante: CNCTI rekomenda autoridade RAEOA hamatan ba labarik sira hosi Oé-Cusse
“Durante ne’e tau matan ka kazu violénsia hasoru labarik sira kuaze 150, maibé seidauk tan kazu iha li’ur sira. Tanba ne’e, Estado no Governu ida-ne’e mak iha kompeténsia, matu implementa lei ne’e ho didi’ak, ho kapasidade tomak no ho neon tomak. Nune’e mós sosiedade sivil sira hotu atu iha kompromisu hodi implementa lei protesaun ba labarik ne’e ho di’ak,” nia dehan ba Agência Tatoli, iha nia knar fatin Balide, Dili, kinta ne’e.
Diretór ne’e hatoí agradesimentu ba Estadu-Governu no Parlamentu Nasionál nia esforsu tomak ne’ebé mak halo lei hodi aprova projetu-lei protesaun ba labrik no joven iha perigu.
“Agradese ba Estadu-Governu-PN bele aprova ona projetu-lei protesaun ba labarik nian, ne’ebé durante ne’e halo advokásia no servisu hamutuk liuhosi komisaun direitu ba labarik nian. Ho aprovasaun lei ne’e hodi haforsa ita hotu nia servisu, mezmu ke soensibilizasaun lei ne’e ita tenke komprende didi’ak lei sira, tanba ita hotu tenke uza lei hodi halo protesaun ba família sira tanba família mak Estadu kiik ida iha nasaun ne’e,” nia dehan.
Nia dehan, aprovasaun lei ne’e fó benefísiu ba labarik sira tanba ne’e tenke halo sensibilizasaun depois mak implementa.
“Lei protesaun sivil sei fó benefísiu ba labarik sira no ba povu tomak, maibé ninia implementasaun ne’e mak tenke di’ak. Kestaun lei ne’e di’ak, ba implementasaun ema ida-idak liu-liu servisu-na’in sosiá nian,” nia dehan.
Maibé, nia husu atu inan-aman mak tenke kontrola labarik sira ho didi’ak liuhosi meiu sira ne’ebé mak Governu sira koopera hamutuk, tanba agora daudaun labarik sira barak mak halo negósiu iha merkadu sira-ne’e, iha labarik barak mak halo atividade negósiu.
“Tanba foin mak aprova maibé naturalmente ita implementa ona tuir Konstituisaun RDTL haruka, NGO uma Mahon hotu-hotu ho nia politika halo protesaun labarik nian. Ita halo hela ida ne’e. Hanesan ita haree foin dadauk primeiru-ministru ko’alia ki’ak ida multimensional mak 50% kedas. Dimensionál kiak ida mak fatór rendimentu família la sustentável katak nia emosional ne’e ladi’ak,” nia dehan.
Notísia Relevante: CNCTI husu Governu foun fó prioridade ba traballu infantil
Jornalista : Osória Marques
Editór : Cancio Ximenes