iklan

EDUKASAUN, OEKUSI

Garante eskola seguru, ME ho OMS kapasita inspetór eskolár 12 iha Oekusi

Garante eskola seguru, ME ho OMS kapasita inspetór eskolár 12 iha Oekusi

ME serbisu hamutuk ho OMS, segunda ohin, realiza formasaun ba inspetór eskolár na’in-12 iha RAEOA kona-ba ferramenta avaliasaun ba eskola seguru. Imajen TATOLI/Abílio Elo Nini

 

OEKUSI, 13 Abríl 2026 (TATOLI) –   Ministériu Edukasaun (ME) serbisu hamutuk ho Organizasaun Mundiál Saúde (OMS), segunda ohin, realiza formasaun ba inspetór eskolár na’in-12 iha Rejiaun Administrativa Espesiál Oekusi Ambeno (RAEOA) kona-ba ferramenta avaliasaun ba eskola seguru.

Notísia relevante:Edukasaun Oekusi sei halo auditória ba ezekusaun fundu konsesaun eskolár

Sub-Inspetór Administrasaun Eskolár iha Ministériu Edukasaun, Rudolfo Ricardo Aparício, informa, objetivu husi formasaun ne’e, atu haforsa koñesimentu inspetór sira atu halo monitorizasaun fiskalizasaun no investigasaun ba serbisu  ezekutivu nian.

ME serbisu hamutuk ho OMS, segunda ohin, realiza formasaun ba inspetór eskolár na’in-12 iha RAEOA kona-ba ferramenta avaliasaun ba eskola seguru. Imajen TATOLI/Abílio Elo Nini

“Formasaun indusaun ohin ne’e, ho sira-nia item atu kontrola iha fiskalizasaun monitorizasaun ho materia prinsipál 34 sei aprende durante formasaun ne’e, no inspetór sira mós presiza halo formatu fiskalizasaun no investigasaun, nune’e bele kontinua eziste iha sira-nia serbisu fatin,” nia hateten iha salaun edukasaun Oekusi, ohin.

Notísia relevante:Edukasaun Oekusi estabelese klase paralela EBC Mekosikaloti iha aldeia Noque

Iha biban ne’e, Diretór Diresaun Edukasaun no Solidariedade Sosiál iha Oekusi, Vincêncio Cono, agradese tanba liuhusi formasaun ne’e bele halo nafatin indusaun ba serbisu inspesaun edukasuan nian iha Oekusi.

Nune’e bele haforsa tan monitorizasaun fiskalizasaun investigasaun prevensaun verifikasaun no aváliasaun iha eskola, tanba papél hirak-ne’e, sei hatuur iha relatóriu idaidak.

“Iha relatóriu mak balun sei la’o sala presiza iha auditoria, tanba eskola atu seguru ita presiza kria kondisaun, seguru iha parte fíziku no non-fíziku,” nia hateten.

Nia esplika, kona-ba naun-fíziku maka  konsiénsia, sentimentu ba perténsia papél nu’udar manorin no dirijente eskola liliu nu’udar timorense. Fasilidade sira ba fíziku  hanesan manuál kuríkulu apoia modulu ba profesór sira atu hanorin, planu lisaun ne’ebé elaborada husi Ministériu Edukasaun ba ensinu báziku no formasaun presiza sensibiliza atu hakle’an nafatin koñesimentu atu hatene papél nu’udar manorin no dirijente eskola ho nia administrasaun sira.

Notísia reelvante:Edukasaun Oekusi estende kontratu funsionáriu na’in-263 inklui profesór 51

Estretantu, totál eskola sira iha RAEOA hamutuk 103, komposta husi Ensinu Pré-Eskolár (EPE) 16 Ensinu Báziku Sentrál (EBC) inklui nia filiál sira hamutuk 80, Ensinu Sekundáriu Jerál (ESG) haat no Ensinu Tékniku Vokasionál (ETV).

Jornalista: Abílio Elo Nini

Editór: Rafael Ximenes de A. Belo

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!